u a kosovského konfliktu by snáď učebné osnovy nemali spôsobiť mnoho rozruchu, to však neplatí v prípade vlády, ktorá si ambicióznu reformu školstva vytýčila v politickom programe. Britský premiér je dodnes kritizovaný za drahý program letných škôl pre slabších žiakov prvého stupňa, ktorý v časoch povolebnej eufórie zaplatil deťom pobyty pri mori, pričom ostali naďalej negramotné. Až štyria z desiatich britských žiakov totiž nedokážu dobre čítať, písať a počítať a nezvládajú tak druhostupňové učivo.

Návrh nového curricula preto venuje veľkú pozornosť tradičným učebným metódam a drilovaniu. Okrem toho David Blunkett v súvislosti s verejnou diskusiou o inštitucionalizovanom rasizme v Británii navrhuje zavedenie občianskej náuky ako povinného predmetu na stredných školách, čo je najväčšou novinkou curricula za posledné dvadsaťročie. Tieto hodiny by mali do dvoch rokov povinne tvoriť až päť percent vyučovacieho času a okrem boja proti predsudkom by mali naučiť deti väčšiemu patriotizmu. Sám minister školstva prezradil, že ho inšpirovali Spojené štáty, v ktorých deti bežne počas vyučovania vzdávajú hold americkej zástave. Občianska náuka má žiakov oboznámiť s právnym a politickým systémom multikultúrnej spoločnosti a zaviesť domáce úlohy vo forme verejnoprospešných prác. Akokoľvek sa môže zdať, že tento nový predmet pomôže vychovať lepších britských občanov, učitelia tvrdia, že problém je zakorenený oveľa hlbšie. Majú, samozrejme, na mysli svoje nízke platy a v deň oznámenia detailov curricula pohrozili sériou štrajkov. Odmietajú totiž labouristami dávnejšie navrhutý systém finančného ohodnotenia, ktorý by mal byť viazaný na výsledky žiakov. Necítia sa zodpovední za dlhodobý pokles gramotnosti, a čo sa týka predmetu občianska náuka, obávajú sa, že požadovaný vyučovací čas budú musieť ubrať sexuálnej výchove alebo tzv. náuke o právach spotrebiteľa.

IRENA HERGOTTOVÁ, Brighton

(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)