Aby sme mohli po prvom kole volieb prezidenta SR vyhodnotiť podporu obyvateľstva pre dnešnú koalíciu či opozíciu a zachytiť aj zmeny od minuloročných parlamentných volieb, urobíme niektoré zjednodušujúce spočítania. Silu súčasnej koalície vyjadríme v prípade parlamentných volieb ako spojenie podpory pre SDK, SDĽ, SMK a SOP, v prípade prezidentských volieb ako spojenie podpory pre R. Schustera, M. Vášáryovú, J. Šveca a M. Kováča. Silu terajšej opozície zachytíme v prvom prípade ako zlúčenie hlasov pre HZDS, SNS, KSS a ZRS, v druhom prípade hlasov pre V. Mečiara, J. Slotu, I. Mjartana, B. Zalu, J. Demikáta a J. Lazarčíka.

Žiadny z ďalej použitých údajov nepochádza z výberového zisťovania, ale z úplných a definitívnych volebných štatistík, ktoré spracoval Štatistický úrad SR. Údaje volebnej štatistiky teda nie sú poznačené žiadnou výberovou chybou.

Podpora pre terajšiu koalíciu sa zmenšila z 58,1 percenta (podiel na platných hlasoch v septembri 1998) na 55 percent (v polovici mája 1999). Podpora pre terajšiu opozíciu sa zväčšila zo 40,2 percenta na 45 percent. Vzhľadom na rozdielnu volebnú účasť "vtedy a dnes" je zmysluplné vyjadriť posuny aj v absolútnych početnostiach. Obe zoskupenia takto stratili, stratili však v rôznej miere. Dnešnej opozícii klesli hlasy z 1,349 mil. na 1,327 mil. (index 98,4), dnešnej koalícii z 1,953 mil. až na 1,621 mil. (index 83,0)! Z celkového poklesu počtu platných hlasov o 411-tisíc dnešná opozícia "pustila" 22-tisíc, dnešná koalícia až 332-tisíc. Nezodpovedanou otázkou zostáva, koľko voličov odišlo po "strate náklonnosti" a koľko z nich má na svedomí obyčajná laxnosť vo voľbách. Zatiaľ čo skóre jesenného zápasu bolo 58 : 40 (zo 100 percent platných hlasov, doplnok do 100 percent predstavovali hlasy pre iné drobné strany) v prospech dnešnej koalície, prvé májové stretnutie vyhrala dnešná koalícia už iba pomerom 55 : 45.

Mečiarovi prívrženci chodia

do volebných miestností radi

Slovensko je spoločnosťou s vnútorne rozdielnou politickou kultúrou, niektoré prostredia svojimi hodnotami, názormi a volebným správaním inklinujú k natoľko iným smerom, až sa niekedy zdá, ako keby išlo o dva hodnotové svety. Vo voľbách od roku 1994 až po terajšie prezidentské voľby dôležitú úlohu vždy zohrala rozdielna volebná účasť z jednotlivých prostredí. Mestá mávajú nižšiu volebnú účasť ako vidiecke obce (v mnohých iných krajinách je to však opačne!). Keďže vo vidieckom prostredí sa vcelku zjavne dobre darí stranám z "mečiarovského košiara", tamojšia vyššia volebná účasť im silne nahráva. Na druhej strane dnešná koalícia má najsilnejšiu podporu v mestskom a najmä veľkomestskom prostredí, tam je však rekordne vysoké zastúpenie tých ľudí, ktorí voliť nechodia. Výnimkou boli parlamentné voľby 1998, keď dramatická situácia, občianska kampaň a mediálne invencie dokázali jednorazovo takmer vyrovnať volebnú mobilizáciu v mestách na úroveň tej vidieckej. (Tabuľka 1)

Volebná účasť bola vo všetkých spomenutých voľbách najvyššia v najmenších obciach a najnižšia v najväčších mestách. Vo voľbách 1994 bol tento rozdiel mimoriadne veľký (22 percentuálnych bodov) a aj to napomohlo, že vtedajšie voľby vyhrali strany voličsky opreté o vidiek. Vo voľbách 1998 sa podarilo uvedený rozdiel takmer vyrovnať (bol iba 7 bodov) a to pomohlo víťazstvu strán podporovaných zvýšene v mestskom prostredí. Prvé kolo prezidentských volieb v máji 1999 vysiela varovné signály: volebná účasť z uvedených prostredí sa podobá väčšmi situácii z roku 1994 než situácii z roku 1998.

Úspešnosť kandidátov

v mestách a na vidieku

Niektoré strany a politici sú obľúbení najmä vo vidieckom prostredí, iné v mestskom. Je to tak z triviálneho dôvodu: väčšina mestských ľudí uvažuje politicky inak ako väčšina vidieckych obyvateľov, obe väčšiny sú inak "nastavené". Sú však aj také strany a politici, ktorí sú vyrovnane populárni (rovnako málo či rovnako veľmi) v jednom i druhom prostredí. Pozrime sa, ako to tentoraz dopadlo s "našimi" kandidátmi! (Tabuľka 2)

Prevládajúce vidiecke voličské zakotvenie je zreteľné u V. Mečiara, slabšie sa prejavilo aj u J. Slotu. Im obom (a pokiaľ vynecháme J. Demikáta, tak len a iba im dvom) zároveň pomáhala nadpriemerná volebná účasť v tomto prostredí. Mestskými voličmi sa vyznačovala obzvlášť M. Vášáryová a R. Schuster, nižšia volebná účasť mestských voličov bola však jedným z momentov, ktoré im zamedzili dosiahnuť lepší výsledok.

Súhrnnejšie potom vidíme, že v prostredí vidieckych obcí (až po hranicu 5000 obyvateľov) je dnes opozícia celkove silnejšia alebo aspoň obdobne silná ako koalícia. V mestskom prostredí, ktoré je v sociálnej štruktúre Slovenska nadpolovične zastúpené, vyzerá situácia inak, podpora pre dnešnú koalíciu mierne až zreteľne prevažuje. "Skóre zápasu" v najmenších obciach je 57 : 43 (zo 100 percent) pre opozíciu, v najväčších mestách 73 : 28 pre koalíciu!

Samozrejme, existuje nemálo regionálnych a lokálnych výnimiek z toho, čo popisujeme. Mestá na hornom Považí sú výrazne sýtené "regionálnym mečiarovským kultúrnym kódom" a na druhej strane dediny s početným maďarským obyvateľstvom nemajú dôvod, prečo by sa mali správať podľa prevažujúceho slovenského vidieckeho politického vzorca - ten iný slovenský vzorec, mestský je im bližší.

Regionálne bašty

Veľká regionálna rozdielnosť je ďalšou silnou črtou volebného správania na Slovensku. Skrátka, k faktoru veľkosti obce (malé obce až veľké mestá) musíme pridať faktor umiestnenia tej-ktorej obce na území Slovenska. Okresné bašty jednotlivých kandidátov a zoskupení podľa výsledného pomeru síl nasledujú. (Tabuľka 3)

Podpora pre dnešnú opozíciu je najsilnejšia v stáčajúcom sa teritoriálnom páse od Kysúc a hornej Oravy cez horné Považie a horné Ponitrie smerom k Detve. Od roku 1992 sa podpora pre HZDS a SNS strategicky oslabuje v časti stredoslovenského priestoru a HZDS rozširuje svoje enklávy na severovýchodnom Slovensku.

Podpora pre dnešnú koalíciu je najsilnejšia jednak v mestských okresoch Bratislavy a Košíc, jednak na etnicky zmiešanom území. Maďarská podpora SMK a tým politikom, ktorí sa orientujú občiansky a neútočia na menšiny, je samozrejmá. Popri Maďaroch žije v etnicky zmiešaných okresoch ešte väčší, Maďarov prevyšujúci počet Slovákov. Aj medzi nimi samotnými (t. j. iba medzi etnickými Slovákmi z etnicky zmiešaných okresov) je miera podpory pre HZDS i SNS celkove nižšia ako medzi Slovákmi z iných oblastí Slovenska.

Pozrime sa teraz na volebnú účasť v okresoch. (Tabuľka 4)

Rozdiely podľa okresov nie sú také výrazné ani také jednoznačne indikatívne ako rozdiely podľa veľkostných skupín obcí. Celkove však predsa len vidíme, že najvyššia účasť bola v mečiarovských okresoch, najnižšia účasť zväčša v okresoch nemečiarovských.

Ako vyhrať vo väčšine okresov:

aj tak sa dá

Po prvom kole prezidentských volieb zaznel niekoľkokrát argument, že V. Mečiar bol najúspešnejším kandidátom v 40 okresoch, zatiaľ čo R. Schuster iba v 39 okresoch. Ak spočítame podporu opozícii a koalícii, tak ako robíme tu, dostaneme sa dokonca k pomeru 41 okresov pre opozíciu a 38 okresov pre koalíciu. Prvé i druhé čísla však treba doplniť dôležitým vysvetlením. Keď v roku 1996 presadila koalícia HZDS, SNS a ZRS nové územnosprávne členenie Slovenska, "vyrobila" členením mnoho nových okresov najmä v priestoroch so silnou podporou pre HZDS; naopak, nápadne veľké a nerozčlenené okresy ponechala na území so silným zastúpením maďarskej menšiny. Svedčia o tom výsledky, ktoré HZDS a Maďarská koalícia dosiahli ešte skôr, v roku 1994, na teritóriu neskorších okresov s novoustanovenými sídlami a na teritóriu okresov so sídlami pôvodnými. (Tabuľka 5)

Takéto stranícke kreslenie hraníc okresov sa v prvom kole prezidentských volieb premietlo do početnej prevahy "opozičných okresov" nad okresmi "koaličnými" a pravdivá informácia o tejto početnej prevahe sa propagandisticky využíva. Doplňme ju preto vecne inou pravdivou informáciou: v 41 "opozičných okresoch" žije spolu 2,333 mil. obyvateľov, v 38 "koaličných okresoch" je to však až 3,052 mil. obyvateľov.

Zápas o režim

Ak sme tu spočítavali podporu jednotlivých prostredí pre dnešnú koalíciu a opozíciu, treba niečo pripomenúť. Napriek všetkým vnútorným rozdielnostiam, ktoré nájdeme u tých druhých, ale obzvlášť u prvých, obe vyjadrujú také odlišné smerovanie, až sa dá hovoriť o pokračujúcom zápase o režim. To je situácia, ktorá v konsolidovaných demokraciách nevystupuje a dilema voľby tam má preto inú, menej dramatickú podobu.

Samozrejme, vníma rozdiely medzi jednotlivými kandidátmi z prvého i z druhého kola. Ich zaradenie ako reprezentantov jednej či druhej skupiny sa môže niektorých dotknúť a pre iných môže byť až neodôvodnene lichotivé. Isté zjednodušenia sú však potrebné. Navyše, v popredí našej pozornosti nie sú kandidáti, ale inklinácie ich voličov. V tomto momente a pri všetkých obmedzeniach terajšej voľby rozhodujú ešte stále oni - "oprávnení voliči".

VLADIMÍR KRIVÝ

(Autor je sociológ)