banky. Cena zlata v stredu oproti utorkovej zatváracej hodnote oslabila iba o 0,8 percenta z úrovne 275,05 dolára za uncu, čím sa jej aj tak podarilo prelomiť svoju dlhoročnú najnižšiu hranicu. Bank of England (BOE) začiatkom mája oznámila, že sa chystá predať viac ako polovicu zlata zo svojich rezerv v celkovej hodnote 6,5 mld dolárov. Cena zlata vtedy reagovala na odkrytie plánov na predaj 415 ton zlata z celkových zásob 715 ton anglickou centrálnou bankou poklesom o 3 percentá, teda o 10 dolárov na 280,20 amerického dolára za jednu trójsku uncu. BOE 7. mája 1999 vyhlásila, že chce v priebehu týchto dvoch mesiacov predať časť svojich rezerv a nahradiť ich cudzími menami, konkrétne dolármi, eurami a japonskými jenmi. Ceny akcií spoločností, ktoré sa zaoberajú ťažbou, reagovali na tieto správy okamžitým poklesom. Analytici pokles cien zlata považujú za logický, keďže v posledných desaťročiach pristúpilo k odpredaju významnejšej časti svojich zlatých zásob iba 5 centrálnych bánk - argentínska, austrálska, belgická, kanadská a holandská. To znamená, že ponuka väčšieho množstva žltého kovu musí vyvolať pokles jeho cien. Gary Mead, šéf výskumu World gold coucil vyhlásil, že predaj zlata centrálnymi bankami je jedným zo spôsobov, ako kompenzovať dopyt po zlate, ktorý je vyšší o 1119 ton ročne ako súčasná produkcia. Okrem toho dodal, že ohlásenie predaja zlata jednou centrálnou bankou môže na trhu vyvolať paniku a obavy, že k podobnému kroku pristúpia aj iné emisné banky. G. Mead odhaduje, že celkové rezervy zlata na svete dosahujú 134-tisíc ton, z čoho okolo 34-tisíc ton vlastnia centrálne banky. Štyri zo šiestich centrálnych bánk - menovite americká, nemecká, francúzska a talianska, ktoré sú najväčšími vlastníkmi zlata - vyhlásili, že neuvažujú o odpredaji žltého kovu zo svojich rezerv a jeho následnom nahradení nejakým iným aktívom.