vzhľadom na pretrvávajúce obavy z možného rastu miery inflácie. Hoci rozhodnutie hlavných zástupcov Fedu naznačilo, že inflačný rast nie je zatiaľ hrozbou pre americký "hospodársky zázrak", ich očakávania ďalšieho vývoja ekonomiky USA už počítajú s rastom spotrebiteľských cien.
Paradoxné je, že prakticky až do utorkového zasadania výboru amerického Fedu, ktorý má legitímnu právomoc rozhodovať o pohybe úrokových sadzieb a výkone operácií centrálnej banky na voľnom trhu, nik z jej oficiálnych predstaviteľov dosiaľ ani len v náznakoch nevyjadril možnosť inflačného rastu v ekonomike a jeho vplyvu na rozhodovanie Fedu. K poslednej zmene úrokových sadzieb v USA došlo na jeseň minulého roku, keď centrálna banka pristúpila v relatívne krátkom čase k zníženiu úrokových sadzieb o 0,75 percentuálneho bodu na súčasnú úroveň 4,75 percenta. Jej rozhodnutie interpretovali ako reakciu na globálnu ekonomickú krízu a nižšie úrokové sadzby mali byť ochranným dáždnikom americkej ekonomiky, ktorý navyše podporí hospodársku aktivitu v krajine. Niekoľkomesačné váhanie Fedu niektorí analytici vysvetľovali ako neistotu v tom, či rizikom pre ekonomiku USA bude v nasledujúcom období inflácia, alebo sa začne blížiť do priepasti recesie. So zasadnutím Fedu a oznámením výsledku rokovaní sa spája aj ďalšia rarita. Dosiaľ boli záznamy z rokovaní veľmi pozorne stráženým tajomstvom, ktoré centrálna banka púšťala do médií s oneskorením najmenej šesť týždňov. Zmena správania Fedu tak súvisí so zvýšením transparentnosti jeho rozhodovania, ako aj s tým, že Fed chcel s príčinami svojho rozhodovania oboznámiť odbornú verejnosť a finančné trhy v čo najkratšom časovom intervale, aby predišiel zbytočným špekuláciám a nepodloženým dohadom na trhoch.
