"Bolo jemné a mastné, len tak sa kĺzalo po jazyku. Je to už 30 rokov, no túto chuť som nezabudla, ešte vždy si ju pamätám," zaspomínala si pre SME na chuť čerstvo nadojeného kravského mlieka Gabina Drenčková, Bratislavčanka, momentálne žijúca na Záhorí, ktorá však ako dieťa každé leto trávila v malej východoslovenskej dedinke. Jarabina, ktorá sa nachádza len päť kilometrov od Starej Ľubovne, je dedinkou, kde ešte stále ľudia mlieko kupujú nielen v obchode, ale aj od tých, čo chovajú kravy. Aj po syr si chodia priamo na salaš k bačovi. "My sme mali dve kravy, Malinu a Margitu, no podojiť ich nebolo až také jednoduché. Keď sme im pri tom nedali najesť, ani nechceli dať mlieko," doplnila slová Gabiny jej mama, 68-ročná pani Mária, ktorá sa v Jarabine narodila. Podľa jej slov najprv musela krave vemená umyť vodou, potom si dala medzi kolená "žochtar", teda vedierko na dojenie a mohla začať. "Niektorej krave som musela tak silno stláčať vemená, kým som niečo vytlačila, že ma až ruky boleli," spomínala pani Mária. "Mliečko však bolo teplé a navrchu malo ešte penu, keď sme ho pili. U nás sa pilo mlieko vždy, keď sa varili jedlá z múky, a to bolo veru často," dodala. Kravské mlieko vydržalo čerstvé síce len dva dni, no vždy sa nejako využilo. Z ovčieho a kozieho sa vyrábal syr, zo syra bryndza a z kravského tvaroh, maslo a smotana. "Najradšej sme mali, keď sa dalo mlieko do kameninových hrncov do pivnice a na povrchu sa vytvorila hrubá vrstva smotany. Tú sme ako deti chodili tajne vyjedať."
ANDREA KADNÁROVÁ
