BRATISLAVA (SME - and) - Mlieko je v Európe súčasťou jedálneho lístka už 11-tisíc rokov. Vedci totiž našli jeho stopy v rovnako starých archeologických nálezoch v Británii. Tento objav znamená, že konzumácia mlieka je najmenej dvakrát taká stará, ako sa donedávna odborná verejnosť domnievala, tvrdí dvojica britských chemikov v americkom odbornom časopise Science. Prvými známymi dôkazmi o obľúbenosti čerstvého mlieka sú písomné záznamy z Mezopotámie a maľby zo Sahary z obdobia 4000 rokov pred naším letopočtom. Vedci sú presvedčení, že ľudia chovali na Blízkom východe kozy 9000 rokov pred n. l. a dobytok 7000 rokov pred n. l., no nie ako zdroj mlieka. Aj najstaršie zachované záznamy, staroveké indické literárne pamiatky s náboženským obsahom Védy a Starý zákon, hovoria o mlieku a syre. Už pred päťtisíc rokmi mali spracovanie mlieka veľmi dobre zorganizované starovekí Sumeri v Mezopotámii. Prví roľníci chovali pre mlieko najmä kravy a kozy, kým obyvatelia starovekej Perzie nepohrdli ani mliekom ťavím. Tatári a Mongoli mali radi kobylie mlieko, z ktorého vyrábali aj kvasený alkoholický nápoj kumys. Afričania pili byvolie mlieko a obyvatelia euroázijskej tundry mlieko sobie. Dávni Vikingovia sa na svoje morské plavby zásobovali syrom a Džingischánovi vojaci dostávali prídely sušeného mlieka. Prospešné pôsobenie vareného mlieka je známe už dlho. Roku 1824 odporučil W. Dewes z Pensylvánskej univerzity prikrmovať dojčatá mliekom, ktoré bolo predtým zahriate pod bod varu a ochladené. Francúzsky vedec L. Pasteur popísal v roku 1860 vplyv pomalého zahrievania vína na jeho kvasenie. Neskôr sa tento proces uplatnil aj pri spracúvaní mlieka.
Usmrcujú sa ním baktérie, ktoré vyvolávajú tuberkulózu - kedysi veľmi rozšírenú smrteľnú chorobu.
