u minimálne do pol roka jeho veku. Pediater prof. MUDr. I. Hruškovič z Bratislavy tvrdí, že ideálne je dojčiť dieťa rok, nie je však chybou i dlhšie obdobie, maximálne do dvoch rokov. V SR je asi tretina detí, ktoré matky dojčili dlhšie ako 5-6 mesiacov. Dieťa, ktoré matka dojčí minimálne 5-6 mesiacov, je životaschopnejšie, podnikavejšie a má vyššie IQ ako dieťa kŕmené umelou výživou. "Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že s príchodom umelej výživy prudko pokleslo dojčenie," dodal prof. I. Hruškovič, pritom umelá výživa je oveľa drahšia než dojčenie. "Ak deti dostanú predčasne ako náhradu za materské mlieko kravské, sú skoro vystavené silnému alergénu, ktorý sa nachádza v kravskej bielkovine," tvrdí MUDr. I. Bukovský z nadácie Zdravé srdce Európy. Podľa neho je vstrebateľnosť vápnika z mlieka len asi 20-percentná, teda mlieko nie je vynikajúcim zdrojom vápnika, ako to mnohí uvádzajú. Odborníci z Výskumného ústavu výživy naopak tvrdia, že prísun vápnika do organizmu z mlieka je až 51 percent. Okrem toho podľa Bukovského mlieko obsahuje cukor - laktózu, ktorú 40 až 70 percent populácie nedokáže v črevách spracovať. To sa môže prejaviť tráviacimi ťažkosťami, hnačkami, zápchami a podobne. Tieto problémy sa dajú, ako hovorí, čiastočne riešiť kvasením mlieka na mliečne výrobky. Ak ich však človek konzumuje, mal by zvoliť nízkotučné. Obsah tuku a cholesterolu v nich pôsobí na organizmus tiež negatívne. I. Bukovský tvrdí, že mlieko nie je nápojom, ale potravinou, pretože bielkovina, ktorá sa v ňom nachádza, sa v žalúdku zráža na tvaroh a ten si s ňou musí poradiť, stráviť ju.