ie bratislavské križovatky, čo takmer spôsobilo dopravný kolaps. Nápisy na transparentoch prezrádzali okoloidúcim, že Nestaviame byty ani diaľnice, pôjdeme na stromy ako opice. Pred voľbami veľké sľuby, teraz nieto čo do huby. "Desať rokov nám sľubovali, že nám bude dobre, kde sme sa dostali. Do rakiev! Tí, čo v rakvách nie sme, o chvíľu budeme, lebo umrieme od hladu!" burcoval na demonštrácii pred Domom kultúry Istropolis odborársky šéf Ivan Saktor. Dušan Barčík, šéf stavbárskych odborárov, už po niekoľkýkrát na verejnosti opakoval: "V septembri, októbri minulého roka sa začali omeškávať prvé platby za vykonané práce na výstavbe diaľnic. Nikto nás nepočúval, zamestnávatelia začali prepúšťať. Prišiel koniec roka a zo stavebníctva odišlo 46 500 ľudí. Vláda urobila jeden krok - dvadsaťštyri hodín pred týmto zhromaždením zvolala poradu, kde chcela riešiť financovanie diaľnic." Štát je dlžný stavebným firmám takmer tri miliardy. "Čo by tento štát povedal, keby sme išli do potravín, zobrali si chlieb a nezaplatili? Pretože my sme ho vyrobili a nám niekto zaň nezaplatil!" kričal Ivan Saktor. "Na bicykel nech ide, nie na Úrad vlády. Ta daj jednu cigaretu, nemám si za čo kúpiť," hovorí jeden z demonštrantov druhému a vykríkne: "Vláda, zaplať a odíď. Dzurindáá, na bicykéél. Za moje peniaze študovali, teraz sa dostali k moci, zase odo mňa len peniaze ťahajú a nič mi nechcú dať." Demonštráciu zakončil Ivan Saktor: "Keď bude treba, tak z týchto potôčikov nespokojnosti urobíme jednu veľkú rieku a potom si nás už nebudú musieť ani všímať, lebo ich zmetieme veľkým prúdom vody."

RICHARD FILIPKO