Doterajší vodca labouristickej opozície Ehud Barak (56) je považovaný za "duchovného syna" zavraždeného mierotvorcu Jicchaka Rabina. Najvýznamnejšieho generála histórie Izraela prezývajú jastrabom v holubičom perí. Je za obnovenie mierového procesu, o každej dohode chce usporiadať referendum, ale k vzniku samostatného palestínskeho štátu sa príliš nevyjadroval a hovoril o "oddelení". Bývalý minister zahraničných vecí Barak vystriedal pred dvoma rokmi na čele Strany práce Šimona Peresa (len dva roky po vstupe do strany). Sľubuje Izraelčanom 30 000 nových pracovných miest. Medzi verejnosťou je tento mierne obézny muž, výborný klavirista milujúci klasickú hudbu a absolvent Fakulty systémových analýz na Stanfordovej univerzite v USA dosť populárny. Nevyniká - na rozdiel od Netanjahua - obratným jazykom, nechodí rád do televízie a ani jeho angličtina nie je príliš oslňujúca. Narodil sa v kibuci Mišmar Hašaron pri prístave Netanja ako Ehud Burg v rodine východoeurópskych prisťahovalcov. Už vo svojich sedemnástich rokoch vstúpil do armády. Počas služby stačil vyštudovať fyziku a matematiku na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme (1976) a o dva roky neskoršie aj Stanfordovu univerzitu v Kalifornii. Aktívne sa zúčastnil v šesťdňovej vojne v roku 1967 i v jomkipurskej vojne v roku 1973. V službe u výsadkárov sa osvedčil v mnohých riskantných akciách. Najpovestnejší bol útok proti palestínskym teroristom v Bejrúte v apríli 1973, pri odvetnej akcii za masaker 11 Izraelčanov na mníchovskej olympiáde. Od apríla 1991 až do decembra 1994 stál na čele generálneho štábu armády. V roku 1994 sa podieľal na vyjednávaní mierovej dohody s Jordánskom a viedol tiež mierové rokovania so Sýriou. Po odchode z armády v januári 1995 krátko podnikal, keď ho vtedajší premiér Rabin v júli pozval do kresla ministra vnútra. Po Rabinovej tragickej smrti v novembri 1995 viedol do júna 1996 ministerstvo zahraničných vecí. Je ženatý a s manželkou Navou má tri dcéry. (ČTK)