Keďže Miloševič ani po vyše dvoch mesiacoch bombardovania svojich vojenskostrategických bodov letectvom NATO neustúpil, v aliancii sa čoraz častejšie narába s termínom možného vyslania pozemných vojsk do Kosova. Európa sa jednoducho dostáva do stavu nervozity, ale známky z únavnej a nekončiacej kampane na potrestanie balkánskeho diktátora za etnické čistky kosovských Albáncov sa objavujú aj v samotnej Amerike. Obyčajní Američania obrátili povestnú vetu štvorhviezdičkového generála Wesleyho Clarka, vrchného veliteľa vojsk NATO o tom, že "Miloševič stráca a my vyhrávame", presne naopak: Miloševič vyhráva a my strácame.
Ukazuje sa, že rozhodnutie o stratégii vojenského zásahu určené na začiatku akcie - teda pred 24. marcom - o nepoužití pozemných vojsk v konflikte zostáva ešte stále základom prístupu amerického prezidenta Billa Clintona. Proti tejto stratégii však narastá čoraz väčšia kritika. Clintona si podal iba pred niekoľkými dňami v Národnom tlačovom klube vo Washingtone nie nikto známejší než generál v zálohe Colin Powell, veľká postava v časoch vojny v Perzskom zálive. Aj Saddáma, ktorý okupoval Kuvajt, zahnali späť do Bagdadu nielen letecké údery, ale napokon aj pozemné vojská vtedajšej spojeneckej aliancie vyše tridsiatich krajín. "NATO mohlo dosiahnuť víťazstvo skôr, keby sa na začiatku nebola vylúčila z kampane možnosť použitia pozemnej sily." Tým Powell jasne narážal na televízny prejav Billa Clintona v predvečer začatia náletov. Lenže ak letecké údery nebudú môcť v akomsi normálnom čase dosiahnuť želateľný výsledok, ktorým je najmä návrat takmer milióna kosovských utečencov späť domov do novej zimy, zrejme sa bude musieť stratégia poopraviť.
Dnes má práve o tejto možnosti rokovať vo Washingtone britský minister zahraničia Robin Cook. Veľká Británia bola od samého začiatku mimoriadne aktívna a samotný premiér Tony Blair - aj keď veril, že letectvo môže urobiť veľa - predsa len nechával otvorené dvere možnosti vpádu pozemnej armády. Pravdaže, aliancia veľmi dobre pozná očakávaný stupeň odporu zo strany tretej juhoslovanskej armády, ktorá pod vedením generála Nebojšu Pavkoviča operuje v Kosove. Ale na druhej strane Briti pripravili plán, ktorý upravuje plán pôvodný. Kým ten ráta so vstupom pozemnej armády do Kosova až po odchode všetkých Miloševičových vojsk a špeciálnych policajtov, aby nedošlo k zrážkam a aby sa kosovskí Albánci mohli znovu v domoch usadiť a žiť pod ochranou ozbrojenej sily, teda do "vhodného prostredia", čo je zvláštny vojenský výraz, britský návrh vraví o "polovhodnom prostredí". Teda pozemné vojská NATO by mali vstúpiť do Kosova vo chvíli, keď bude juhoslovanská armáda oveľa viac krvácať než dosiaľ. Briti sa obávajú, že ak sa podobná akcia nepodnikne do konca leta, budú kosovskí Albánci vystavení krutej zime pod stanmi. V Londýne sa nazdávajú, že takáto akcia by bola oveľa rýchlejšia a úspešnejšia než doterajšia jednostranná letecká kampaň sprevádzaná iba impotentnou medzinárodnou diplomaciou.
MICHAL HAVRAN
