Jasným víťazstvom šéfa Strany práce Ehuda Baraka a elegantným odchodom premiéra Benjamina Netanjahua do politického dôchodku sa skončili pondelňajšie voľby v Izraeli. Ak Barak dodrží, čo sľuboval v kampani, čaká Izrael možno jeden z najdynamickejších rokov, počas ktorého sa izraelskí vojaci stiahnu z južného Libanonu a Izraelčania a Palestínčania sa dohodnú na konečnom riešení svojich vzťahov. Pravicový Likud (Svornosť) utrpel takú zdrvujúcu porážku, že Netanjahu ani nemal inú možnosť, ako elegantne opustiť arénu, v opačnom prípade by si ho totiž ostatní členovia strany mohli "podať" za to, kam Likud počas troch rokov v premiérskom kresle doviedol. Barak bude mať viac voľnosti v razení vlastnej politickej línie ako posledná ľavicová vláda nebohého Jicchaka Rabina a pravicová scéna, a najmä Likud budú potrebovať istý čas, aby sa z porážky zotavili.

SARAH NEZABRALA

Netanjahu tridsať minút po tom, čo obe izraelské stanice zverejnili výsledky svojich prieskumov vo volebných miestnostiach, v telavivskom hoteli Hilton vystúpil pred kamery, aby oznámil odstúpenie z čela Likudu. Korektne sa zachoval aj k Barakovi, ktorému pogratuloval k víťazstvu, aj keď ešte niekoľko hodín predtým zamestnávalo ústrednú volebnú komisiu Netanjahuovo vystúpenie počas moratória na pirátskej rozhlasovej stanici pravicovej strany Šaas (Sefardské združenie strážcov Tóry). Týmto snáď najvážnejším porušením moratória počas volebného dňa sa snažil získať sympatie členov ultraortodoxnej komunity. Opísaním obyčajného dňa svojej manželky Sarah chcel upozorniť na to, aké dôležité sú preňho rodinné hodnoty. Takýto elegantný odchod z politiky v izraelskej histórii snáď nemá obdobu - niekdajší šéf Likudu Jicchak Šamir víťazovi nikdy nezablahoželal a Šimon Peres, Barakov stranícky predchodca na premiérskom kresle, nechcel odstúpiť, hoci pred tromi rokmi voľby prehral.

ŠAAS SO STRANOU PRÁCE?

Treťou najsilnejšou stranou v Knesete sa stala ultraortodoxná Šaas paradoxne čiastočne vďaka spojenectvu s Likudom. Barak je ochotný vziať Šaas do koalície, aj keď odmietol rokovať priamo s jej šéfom Ariem Derim, ktorý možno strávi čas svojho poslaneckého mandátu vo väzenskej cele, ak s odvolaním proti rozsudku za zneužitie právomoci neuspeje. Šaas zrejme tohto charizmatického a veľmi populárneho politika nehodí cez palubu. Vstup ultraortodoxných do vlády však zrejme spôsobí Barakovi isté problémy v ľavicovom tábore. Blok ľavicových strán Merec, ktorý je časťou Barakovej koalície, už signalizoval, že nevstúpi do vlády so Šaas. Tieto strany získali približne rovnaký počet mandátov ako Šaas, no Barak vzhľadom na vplyv Šaasu v izraelskej spoločnosti zrejme, ak si bude musieť vybrať, dá prednosť koalícii s ultraortodoxnými.

ODPADLÍCI Z LIKUDU DOSIAHLI SVOJE

Vstup Šaas do vlády značne oslabí pravicu, s ktorou Šaas v uplynulých rokov spolupracovala. Z Knesetu vypadli pravicová náboženská strana Comet a strana bývalých armádnych generálov Hnutie tretej cesty (Haderech Hašlišit), a medzi porazených sa zaradila aj nová Strana stredu. Tej sa síce splnil hlavný cieľ, teda odstrániť Netanjahua z premiérskeho kresla, no jeho odchod z čela Likudu môže zároveň znamenať koniec tejto novej centristickej strany. Bývalí odštiepenci z Likudu, ktorí tvoria jadro centristického tábora, sa môžu znova vrátiť do svojej starej strany. Malý volebný úspech národnej únie Cherut Bennyho Begina, ktorej politici sa vzhľadom na dohodu z Wye postarali o pád Netanjahuovej vlády, bol vlastne akýmsi minireferendom o tejto poslednej mierovej dohode s Palestínčanmi a územných ústupkoch.

Voľby ukázali, že Izraelčania sa nenechali strhnúť Netanjahuovými populistickými volebnými sloganmi a s heslom Mier s bezpečnosťou, s ktorým vyhral pred tromi rokmi, už tiež stratil na atraktivite.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ,

Jeruzalem