Azda najproblematickejšie miesto na západnom brehu Jordánu je dvestotisícový Hebron. Od roku 1997 je pod palestínskou kontrolou s výnimkou centra mesta, kde žije asi 600 židovských osadníkov pod silnou ochranou izraelských vojakov. Mesto prežilo podľa jedného z nich posledné tri mesiace relatívne pokojne. Incidenty medzi vojakmi a Palestínčanmi na hranici oboch štvrtí sú tu však aj napriek tomu na dennom poriadku a palestínsky predavač na trhovisku v blízkosti židovskej štvrte tvrdí, že aj v pondelok, v deň volieb, tu štyria policajti bezdôvodne zbili jedného Palestínčana. Podľa mladého sefardského Žida, ktorý tu trávi čas svojej trojročnej povinnej vojenskej služby a ktorý nechce prezradiť svoje meno, je však napätie cítiť pod povrchom a pokoj možno vysvetliť tým, že tunajší Palestínčania čakali do poslednej chvíle, ako výsledky volieb v Izraeli napokon dopadnú. Zástupca starostu palestínskej časti mesta Kaman Dveik od nich očakáva, že mierový proces sa pohne ďalej. "Barak napríklad sľúbil, že do roka sa izraelské vojská stiahnu z južného Libanonu. Netanjahu iba hovorí o tom, že sa bude rokovať, ale v skutočnosti nechce robiť nič," uviedol Dveik na porovnanie medzi oboma kandidátmi izraelských volieb.

Hovorca židovskej komunity v meste, 44-ročný Noam Avron považuje za veľmi dôležité bojovať za práva židovskej komunity v meste proti tým, ktorí by ju najradšej odtiaľ odtransportovali. Prítomnosť Židov v tomto meste považuje za misiu. "Sme akýsi strážcovia tohto miesta, ktoré má z historicko-náboženského hľadiska veľký význam pre židovský národ. Židovská prítomnosť v Hebrone siaha až do čias starozákonných patriarchov." Židia v Hebrone, hovorí Avron, volia hlavne Národnú úniu odporcu územných ústupkov Palestínčanom a po odstúpení jej šéfa Bennyho Begina dali svoje hlasy Netanjahuovi. Noam Avron považuje vznik palestínskeho štátu za hrozbu pre tunajšiu židovskú komunitu. "V žiadnom arabskom štáte židovská menšina neprežila," dodáva.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ,

Hebron