Made in Valmez (N.A.R. 1990, Monitor-EMI 1993; z piesní: Hodinový hotel, Výhledově, Ne, teď ne!)
Furt rovně! (BMG Ariola ČR/SR 1992; Myslel jsem si, že je to láska, 17 B)
Radost až na kost (Monitor-EMI 1993; Dveře do pokoje, Po kapkách)
Valmez Rock City EP 94 (Monitor-EMI 1994; Chtít chytit vítr, Stovky hotelů)
Ryzí zlato (Monitor-EMI 1995; Podivné odpoledne, Berousek, I cesta může být cíl, Psi pana Pavlova)
Happyend! (Monitor-EMI 1996; soundtrack k dokumentu Mňága: Happy End, réžia Petr Zelenka)
Bajkonur (Monitor-EMI 1997; Ve 4 ráno, Hezká holka, Hloupý a ztracený, Pořád tě mám rád)
Chceš mě? Chci tě! (Monitor-EMI 1999; Spaste svoje duše, Bylo deset, bude jedenáct, Mraky visely nízko)
Upršaný smutný zapadákov. Premoknuté nespasené duše postávajú pri kalužiach na prázdnom nástupisku, ako nejasné tiene nádob bez dna pozvoľna unikajú zo sna. A každej jednej príšerne dlho trvá, kým sa stane optimistom. V takýchto podmienkach sa darí Petrovi Fialovi - spevákovi, gitaristovi a až na malé výnimky výhradnému autorovi hudby i textov valašskomeziříčskej skupiny Mňága a Žďorp - rozvíjať svoj životný pohľad. Plač s klíčiacim úsmevom, smiech cez slzy. Buď zvíťazí prehnane nezdravý pesimizmus, ako sa to stalo pred dvoma rokmi na krátkodychom albume Bajkonur, alebo až do kostí sa zahniezdi žiarivá radosť. Tak ako na kolekcii 16 noviniek pomenovanej Chceš mě? Chci tě! skrytej v sviežom obale s červenými srdiečkami naháňajúcimi jediné zelené a srdečnej nielen výtvarne, ale aj hudobne. Album, ktorý od minulého štvrtka propaguje skupina na rovnomennom koncertnom turné, je skrátka najveselší v celej jej dvanásťročnej kariére. Optimizmus pretromfol pesimistické videnie aj v slovách Petra Fialu. "To vieš, že ide všetko dobre," zhodnotil stručne včera pre SME doterajšie tri vystúpenia a skutočne si na nič rušivé počas len rozplietajúcej sa šnúry koncertov nespomenul. "Neboli nijaké katastrofy." A na tento rok, nabitý programom až na prasknutie, ani žiadne nepredpovedá. Na otázku, či skupina zvládne asi 60 naplánovaných koncertov plus približne desiatku účinkovaní na letných festivaloch, iba so smiechom povie: "To bude v pohode. Keď nás to baví, keď máme rýchle auto a kapelu, v ktorej nie sú žiadni `trotli`, tak sa to dá."
Na sťahovavých vtákov vo svojich radoch sa Mňága a Žďorp nemohli sťažovať do minulého roka. Pôvodná šestica si bola verná ako v krvou spečatenom zväzku. "Už je to ako manželstvo. Neuveriteľným spôsobom to funguje, všetci sa poznáme, jeden druhého uznáva, nikto si o nikom nemyslí, že je debil. Každý má svoju funkciu, každý je v niečom bizarný a všetci ho tak rešpektujú," povedal raz Petr Fiala. Sám o sebe kedysi tvrdil, že je pôvodným povolaním nič - nedoštudoval dve vysoké školy, pracoval ako kurič, pásol kravy. V partii spätej s Valašským Meziříčím, ktorému hovoria Valmez, mal donedávna "za manželov" gitaristu Martina Knora, saxofonistu a klávesistu Lukáša Filipa, ďalšieho gitaristu Radka Koutného, basgitaristu Petra Nekužu a bubeníka Karla Mikuša. Ponorková choroba, nad ktorej hrozbou mávali rukou, sa im predsa len nevyhla a nastala kríza. Koutného začal viac baviť hard core a bez varovania skupinu opustil. Nahradil ho dlhoročný kamarát skupiny Jaroslav Mikel, ktorý sa naučil celý bohatý repertoár za mesiac. Ďalšie stelesnenie krízy v podobe Mikuša sa vymenilo súhrou náhod. Keď v októbri 1997, v deň narýchlo zrušeného bratislavského koncertu na turné Bajkonur, bubeníka hospitalizovali so zápalom pankreasu, skupina si dala päť dní pauzy. Počas nich nacvičil repertoár Pavel Fadrný, známy z brnianskej kapely The Street, a zo záskoku sa stala definitívna posila. "Najprv sme mali obavy, ale po takom druhom koncerte sme sa zaradovali, ako to zvládol. Vyskúšali sme si zahrať s niekým iným a zistili sme, že to môže byť prínos," hodnotil vtedy Fiala a dnes už nešetrí slovami nadšenia. "Nová zostava sa vynikajúco osvedčila, a preto je taká, aká je," hovorí.
V nasledujúcich mesiacoch dostane Mňága a Žďorp poriadne zabrať. Turné k albumu Chceš mě? Chci tě!, ktorý obsahuje aj osobitú verziu skladby Nagasaki Hirošima od Karla Plíhala a Jaromíra Nohavicu či unikátny bonus Hledáme slovo nahratý v roku 1993 na štvorstopý kazetový magnetofón Tascam Porta Two s hlasom Fialovho syna Hynka, sa začalo 13. mája v Českých Budějoviciach. Nové skladby doplnené klasickými hitmi z predchádzajúcich piatich radových platní už odohrali aj minulý piatok v Kladne a tento pondelok v Olomouci. Po Bratislave ich čakajú desiatky ďalších miest Čiech a Moravy vrátane českej metropoly, kde vystúpia 26. a 27. mája v Lucerna Music Bare. Nahustené sú termíny až do augusta, v septembri si chvíľu oddýchnu a na ďalších asi 30 vystúpeniach sa nezastavia až do novembra.
DALIBOR HLADÍK
