Technológia nebude podľa známeho fyzika Stephena Hawkinga tým jediným, čo znamená pokrok, ďalší vývoj vraj čaká aj človeka samého - bude vraj tiež lepší. Evolučná úvaha svetaznalého vedca, ktorého skôr pochybovačné sentencie s osciláciami okolo božej jedinečnosti si zvolil ako motto svojej druhej básnickej zbierky Kvantová mačka Erwina Schrödingera (Meritum, Bratislava 1999) nitriansky herec Ivan "Béla" Vojtek (1957), je prijateľne optimistického charakteru, ale celé je to o pochybnosti, niekedy nerozhodnosti. Básne, včera večer pokrstené v bratislavskom kníhkupectve Gump, pozorujúce "svetielko na konci tunela" nevylučujú trpký a často pôvabne sebazničujúci humor (Autogénny tréning, Kvapi kvap, Strachillova päta), ľahkú rezignáciu (Plášť Herodesov, Lano, skoby, mačky) alebo nádejnú hy(gi)enu úprimnosti (Usádzanie, Veľký tresk, Všeobecná teória relativity facky). Sú uzrozumené s pasívnou i aktívnou rezistenciou (Sonar, Čierna diera, Dajme tomu mravec) v strachu samoty (Posledná výprava šedého vlka) a večného hľadania seba (Večery v cudzích mestách), občas v určitej nádejnej vnútornej polohe (Vivangelium podľa Lukáša). Je to poézia veľmi presne štrukturovaná s mrholivou jeseňou, ktorej voda občas na pošmyknutie zamŕza, ale napokon na jar zakvitne do sparného leta. Nie knižka na jedno čítanie. Má v sebe skutočnú akupunktúru zážitku, akoby priklincovanú nemilosrdnou pointou. V slovníku dominujú presné ťahy moderného výraziva s veľmi exaktnými a inteligentnými slovnými hračkami. Básnik nie je "zaťažený" štýlom, jeho záujmom je, podľa možnosti, presná výpoveď o vnútre človeka, ktoré premýšľa a vie, čo sa deje, "je v obraze". Katarzia pre čitateľa, ktorú umocňuje dobrá grafika a tvarové poňatie publikácie spolu s kvalitnými ilustráciami Dušana Krnáča, je výsledok určite prijímaný bez výčitiek.

PAVEL MALOVIČ

(Autor je stálym

spolupracovníkom SME)