Minulú jeseň ministerstvo obrany a ministerstvo atómovej energie uskutočnilo sériu malých podzemných jadrových skúšok na vojenskom polygóne v Novej zemi. Tieto neplnohodnotné experimentálne jadrové výbuchy nespôsobujú reťazovú reakciu, a preto nespadajú pod zákaz jadrových pokusov. Ostatne, podobné explózie uskutočňujú i americkí špecialisti. Podľa prestížneho denníka Segodňa práve tieto skúšky svedčia o tom, že Rusko sa snaží lepšie ovládnuť jadrovú energiu, zásadne znížiť silu atómového výbuchu a začať výrobu atómových minibômb.
NOVÁ DOKTRÍNA
Prezident Ruska Boris Jeľcin podpísal začiatkom mája dva špeciálne výnosy a jeden program. Všetky dokumenty sa týkali novej obrannej koncepcie Ruska a všetky boli zahalené takým rúškom tajomstva, že na verejnosť z ich obsahu unikli len zlomky. Je však jasné, že Rusko sa rozhodlo zmeniť úplne podstatu jadrovej hrozby a jadrového zadržiavania. Jeden z týchto programov sa týka rozvoja tzv. nestrategických jadrových zbraní. Rada bezpečnosti štátu ho podľa časopisu Expert na svojom nedávnom zasadaní schválila. V odborných kruhoch sa začalo živo diskutovať o úplne novej doktríne Ruska, založenej na možnosti použitia málo výkonných, zato veľmi presných jadrových zbraní. Táto myšlienka zďaleka nie je nová. Už pred niekoľkými rokmi ministerstvo pre atómovú energiu predložilo vedeniu krajiny návrh na začatie prác na novej generácii taktických jadrových zbraní. Program je to veľkolepý, ale väčšej pozornosti sa teší až teraz. Atómoví vedci nenavrhujú vývoj žiadnych nových atómových bômb, ale zásadnú modernizáciu už existujúcich arzenálov, a to ako taktického, tak strategického. Cieľ je zrejmý. Presunúť jadrovú vojnu z kategórie hrozby do kategórie reálnych možností.
OBMEDZENÁ JADROVÁ VOJNA?
Dosiaľ vládla všeobecná mienka, že obmedzená jadrová bitka možná nie je. Veľmoci sa strašili globálnou jadrovou vojnou, v ktorej by nebolo ani víťazov, ani porazených. A takej vojne chýba zmysel. Hrozba sa stala takou veľmi teoretickou, že prestala byť hrozbou vo svojej podstate. Bolo skoro isté, že nikto sa neodhodlá na prvý úder. Rusko chce teraz dokázať, že je schopné presných nestrategických jadrových zásahov v malej sile na akomkoľvek bode planéty. Že jadrové zbrane možno používať rovnakým spôsobom, ako USA dnes používa nejadrový arzenál na Balkáne.
Po prvýkrát sa informácie o tom, že podobný program je v Rusku rozpracovaný, objavili v roku 1996. Ako autor myšlienky vystúpil vtedajší minister atómovej energie Viktor Michajlov. Potom nastali tri roky hlbokého mlčania. Vo februári minulého roku podal minister Michajlov demisiu, ale z odboru neodišiel. Odsunul sa iba dobrovoľne do ústrania, do kancelárie prvého námestníka ministra. V rukách mu zostalo riadenie obranných jadrových programov a predovšetkým program vývoja jadrových zbraní novej generácie.
Dlhé roky sa ruskí vojenskí vedci snažili dosiahnuť predovšetkým čo najväčšiu silu atómovej zbrane s čo najmenším objemom. Nastúpila úplne nová éra. Dnes chcú skonštruovať jadrovú zbraň schopnú explózie od niekoľko desiatok do niekoľkých sto ton ekvivalentu TNT. To je zhruba tisíckrát menej, než kapacita bomby zhodenej na Hirošimu. Rodiaci sa program predpokladá vytvorenie asi 10-tisíc nových malých jadrových nábojov s minimálnou silou. Okrem toho treba totálne zrekonštruovať strategické jadrové hlavice, ktoré má ruská armáda už dávno vo výzbroji. Mohutné zbrane sa zmenia na hlavice stredného výkonu (tisíckrát slabšie než súčasné), ktoré budú odpovedať maximálne stovkám ton ekvivalentu TNT.
VEĽMOC S MINIBOMBAMI
Michajlov a jeho kolegovia chcú zmeniť predstavu o jadrových zbraniach ako o zbraniach masového ničenia. I keď zadné vrátka si nechávajú otvorené. Tvrdia, že v prípade globálnej atómovej vojny budú bleskovo nestrategické medzikontinentálne rakety s jadrovými minihlavicami prebudované späť na pôvodné masívne atómové zbrane. Podľa Michajlova to technicky nie je zasa taký veľký problém. Navyše možnosť svetového konfliktu je malá. Preto sa ministerstvo atómovej energie sústredí na svoje atómové minibomby. Pre Rusko sú výhodné aj preto, že ich výroba nebude vyžadovať veľké finančné náklady a ich vývoj je možný i bez plnohodnotných jadrových skúšok. Autori programu tvrdia, že predovšetkým v prvých etapách nebude tlak na štátnu pokladnicu veľký, pretože budú používané stovky ton už existujúceho jadrového materiálu, ktorého je vďaka demontáži tisícov starých hlavíc nadbytok. Rusko sa chce stať minijadrovou veľmocou.
PRE SME -
PETRA PROCHÁZKOVÁ,
agentúra Epicentrum, Moskva