hystérie, nervozity, nenávisti a pripravovať si pôdu na rozhodujúci úder - jesenné parlamentné voľby. Tak sa tešili na to, že ponížia Borisa Jeľcina obvinením z masových vrážd a vlastizrady pred celým svetom, že boli dokonca ochotní prijať jeho návrh na nového premiéra.
Sergej Stepašin, ktorého chce Kremeľ dosadiť do funkcie predsedu vlády po odvolaní Jevgenija Primakova, mal ešte v sobotu predpoludním maximálnu šancu, že ho prokomunistická duma scváli na prvý pokus. Po tom, čo poslanci nedokázali hlavu štátu dohnať k trestnej zodpovednosti, bude musieť zviesť o svoj post ťažký zápas. Napriek tomu existuje aj teraz možnosť, že ho napokon prijmú tak komunisti, ako aj agrárnici, stred aj demokrati. Dume ide totiž o život.
Podľa ústavy môže parlament trikrát odmietnuť návrh prezidenta na šéfa kabinetu. Pokiaľ to však urobí, bude rozpustená a do štyroch mesiacov hlava štátu vypíše nové voľby. Riadne parlamentné voľby sa pritom majú konať v decembri tohto roka, takže časový rozdiel medzi bežnými a mimoriadnymi voľbami je kozmetický. Komunisti v nich majú najväčšiu šancu, ale neradi by organizovali volebnú kampaň z ulice. Telefóny, faxy, sekretárky, upratovačky, autá s vodičmi, poslanecké byty a záujem oznamovacích prostriedkov majú poslanci zadarmo. Nikto nepochybuje o tom, že za posledný polrok pred voľbami bude aparát parlamentu oveľa viac než na vytváranie a prijímanie zákonov využívaný na tlač agitačných príručiek a predvolebných plagátov. Poslanecká imunita tiež nie je na zahodenie. Rozpustenie dumy je nevýhodné pre ľavicovú opozíciu i demokratov.
Na druhej strane komunisti musia svojim voličom dokázať, že si ešte zaslúžia byť označovaní za opozičnú stranu. Schváliť Stepašina na prvý pokus je rovnako potupné, ako prehrať boj o impeachmet. Vyjsť z trápnej situácie si bude vyžadovať obrovské nároky na intelektuálne a taktické schopnosti lídrov ľavicových frakcií, čo sa pri týchto kategóriách poslancov považuje za veľký problém.
Stepašin už včera ponúkol kreslo ekonomického vicepremiéra Vladimirovi Žukovovi z umiernenej frakcie Ruské regióny a dal rozšíriť správy, že do vlády nepozve radikálnych mladých reformátorov - úhlavných nepriateľov komunistov. Zdá sa, že aj on má záujem o to, aby sa politická hystéria na chvíľu upokojila a duma ho nakoniec prijala.
Komunisti síce nepresadili impeachment, ale nestratili zatiaľ tvár. Svojich voličov nezradili, chcú úprimne poslať Jeľcina za mreže. V súčasnoti majú ešte niekoľko dní na to, aby sa rozhodli, či povedú ďalej svoj boj z ulice, či z teplých parlamentných kancelárií. Pomstiť sa Jeľcinovi môžu len zdrvujúcim víťazstvom v parlamentných voľbách.
PETRA PROCHÁZKOVÁ, Agentúra Epicentrum
