Skupina mladých ortodoxných židov sa v sobotu, v deň sviatku židovských veriacich, prechádza moslimskou štvrťou jeruzalemského Starého Mesta smerom od Múru nárekov. Môžu mať okolo 15 rokov a jeden z nich má na pleci samopal. Pri múre nárekov návštevníci určite denne vyslovia stovky modlitieb za pokoj v tomto meste. Pri vstupe do jeho areálu im však ešte predtým ochranka v nepriestrelných vestách skontroluje tašky. Vedľa nich stoja vojaci so samopalmi.
Za mier sa modlia aj františkáni, ktorí každý piatok prechádzajú Krížovou cestou. O mieri hovorí aj jeden z arabských predavačov, ktorí sa osobne prihovárajú okoloidúcim, aby sa išli aspoň pozrieť do ich obchodu. "Keď prichádzate v mieri, ste vítaní," hovorí.
Úzke uličky prechádzajúce do katakomb moslimského bazára pôsobia popri židovských, kresťanských a arménskych štvrtiach ako najzanedbanejšia a najchudobnejšia časť Starého Mesta. Uniformy a samopaly patria k jeho imidžu. O mieri hovorí aj tamojší zamestnanec palestínskeho mierového centra Al Hadáf neďaleko mešity Al Aksá. V programovom vyhlásení jeho nadácie sa píše, že sa "zasadzuje za vyššiu kvaliu života, šíri zmierenie medzi jednotlivými spoločenstvami, profitujúc z ľudského poznania a kultúrnych a náboženských hodnôt". Pokoj si želá aj Nabíh z tlačového odddelenia Orient House, sídla OOP v Jeruzaleme. Netají sa tým, že Palestínčania chcú zjednotený Jeruzalem bez hraníc, ktorý by bol hlavným mestom dvoch štátov zároveň. Židovského a palestínskeho. Z praktickej stránky, napríklad ako by sa riešila mestská správa, to už nerozviedol.
V dnešných izraelských voľbách Nabíh voliť nemôže, nemá izraelské občianstvo, ale na otázku, kto je jeho favoritom odpovedal, že "nechceme zasahovať do izraelských volieb, je to interná vec Izraela, a aj preto, že veríme v demokraciu. No veľmi by sme si želali, aby bol nový izraelský premiér oddaný mieru". Podľa Nabíha je mesto teraz rozdelené a dobre sa cíti len v jeho palestínskej časti. Pomyselné hranice rozdeľujú nielen Staré Mesto, aj zvyšok sa delí na komunity zomknuté v silnej spolupatričnosti, hlboko ponorené do vlastnej tradície a do svojej viery. Jeruzalem nikdy nebude mestom, ktorého kultúry sa zlejú. Veľké percento jeho obyvateľov má silné náboženské cítenie. Fakt, že viera v jedného boha je rovnaká tak u židov, moslimov, ako aj kresťanov, a môže teda ľudí spájať, priviedla imigranta zo Sovietskeho zväzu Geršoma Tziprisa na myšlienku usporiadať festival - akési spojenie modlitby a hudby. Židovské a kresťanské - katolícke, protestantské i ortodoxné chóry - za niekoľko dní predvedú celú Knihu žalmov. "Ak to nedokážu urobiť politici, možno prinesie Jeruzalemu mier spievanie žalmov," hovorí Tzipris.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ,
Jeruzalem
