a 180 000 nových imigrantov bude mať možnosť pristúpiť k volebným urnám a rozhodnúť, aký smer si vyberie Izrael pre budúcnosť. Spolu so starými zakotvenými stranami tentoraz kandiduje 33 strán. Po splnení rôznych podmienok každá nová strana zaplatí v prepočte vyše pol milióna korún ako registračný poplatok. Už mesiace Izrael doslova vrie predvolebnou kampaňou, veď ide o veľa, ide o ideológiu, ide o moc. Nový zákon o priamej voľbe premiéra sa celkom neosvedčil. V roku 1996 Strana práce síce zvíťazila, ale iba absurdný rozdiel 30 000 hlasov posadil Bibiho do premiérskeho kresla, v ktorom zostavil pravicovú vládu. Je teda prirodzené, že záujem verejnosti sa koncentruje okolo voľby premiéra. Zvíťazí Ehud Barak s pomocou spojencov nového bloku Jeden Izrael, do ktorého sa spojila strana Davida Levyho Gešer a umiernená náboženská strana Meimad? Levy, bývalý minister zahraničných vecí a dezertér z Likudu, je marockého pôvodu a Barak dúfa, že mu pritiahne rybky z tejto komunity. Z druhej najväčšej strany Likud a spojencov vládnej koalície sa odtrhlo 14 poslancov vrátane Jicchaka Mordechaja, ktorý sa stal hlavou novej Strany stredu. Takú výmenu tričiek ešte Izrael nezažil. Dokonca aj staručký Jicchak Šamir, bývalý a druhý pravicový premiér po Menachemovi Beginovi, sa nahneval na Bibiho a podporuje ultrapravicovú stranu Bennyho Begina Národnú úniu, ktorá je ďalším zlepencom malých straničiek. Prvými stranami, ktoré sa spojili v roku 1994, boli Šinui (strážny pes parlamentu a demokracie) Ratz (ľudské práva a nechuť proti vplyvu ortodoxných kruhov) a Mapam (socialisti) a vytvorili stranu Merec. Nie je mi celkom jasné, prečo Šinui (ktorého som bola členkou) opustil Merec, v ktorom však ostal jeho zakladateľ prof. Rubinstein. Predsedom Šinui sa stal populárny ľavicový novinár Jozef (Tommy) Lapid, môj rovesník a dobrý kamarát, s ktorým sme vypili celý potok whisky v našom obľúbenom malom českom Atom bare. Čudujem sa, že na staré kolená má ešte žalúdok na politiku, ja som sa rozhodla po izraelských voľbách odísť do samoty a pokúsiť sa dokončiť svoju knihu, ktorú prerušila nežná revolúcia a môj návrat do rodnej krajiny.
PREZLIEKANIE TRIČIEK
Veru, dôstojnosť a vážnosť volieb sa akosi vytráca zo sveta politiky a voľby sa stávajú cirkusovým ringom, kde je povolené všetko a v ktorom vystupujú nielen politici, ale aj občania. Neuveriteľný počet 29 poslancov zmenil pred nastávajúcimi voľbami tričká. Teda jedna štvrtina Knesetu. Z 32 poslancov, ktorí kandidovali v roku 1996 na spoločnej lodi (Likud, Comet, Gešer), 14 opustilo toto hniezdo. Aj zo Strany práce sa 5 poslancov rozletelo hľadať nové hniezda a prelety poslanci definovali ako zmenu ideológie. Do nových strán, samozrejme, prichádzajú so slušným venom (žeby vstupné?) 1,4 mil. šekelov svojho finančného podielu na volebnú kampaň plus s tromi minútami cenného času na obrazovke. Ak poslanec stratí istotu, že sa dostane znova do parlamentu, jednoducho zoberie svoje peniaze a svoje 3 min. a skúša to inde.
NOVÁ STRANA STREDU
Predpoklady, že verejnosť je zrelá na celkom novú stranu, sa celkom nesplnili. Všetky hviezdy okrem Lipkina-Šahaka sú bývalí likudníci. Líder strany Jicchak Mordechaj, ktorý nie je európskeho pôvodu, sa obracia na sefardských voličov, že Ehud Barak nemôže zjednotiť národ, lebo nerozumie mentalite sefardských Židov a Arabov. V diplomatickej sfére sľubuje, že táto strana bude pokračovať v mierovom procese a podporí dohodu z Wye a znova posilní vzťahy s Egyptom a Jordánskom. Otvorene priznáva uprednostňovanie národnej jednoty, teda širokú koalíciu s Likudom a blokom Jeden Izrael. Slogany sú tvrdé. Heslo Netanjahu je nebezpečný pre Izrael pobúrilo podporovateľov pravice, ale Mordechajovo obvinenie, že Bibi je notorický klamár, prešlo pomerne bez ozveny.
TRETIA NAJVÄČŠIA STRANA, ORTODOXNÝ ŠAAS
Šaas tvrdí, že Tóra je jeho hlavnou platformou. Na civilné zákony štátu kašle bez rešpektu. Lídra Arieha Deriho obvinili a odsúdili pre úplatky vo výške 170 000 dolárov. Je znepokojujúce, že to vôbec neprekáža sympatizantom, ktorí ignorujú rozhodnutie súdu. Prijímanie úplatkov, podvody a narušenie dôvery verejnosťou a falšovanie dokumentov - to je pre nich nič. Pozrime sa na Šaas z iného uhla. Vy by ste zanevreli na stranu, ktorej líder nie je čestný, ak by aj vám podali do zobáčika sladké omrvinky? Ale tie omrvinky Šaasu sú iba pre pobožných! Zaujímavé, že izraelskí arabskí politici sympatizjú s touto stranou a vyzývajú Arabov, aby ju podporili! Prečo? Tieto dve skupiny spája fakt, že obe sú diskriminované. Na druhej strane nikto nenávidí Arabov viac ako sefardská komunita. Nuž, to je politika. Deri hovorí, že je potrebné, aby sefradská komunita urobila s Arabmi mier. Šaas získal pri posledných voľbách 15 000 hlasov z arabského sektora. Deri je jedným z najrafinovanejších politikov. Podnecovaním pocitu diskriminácie Aškenázmi, Židmi európskeho pôvodu, ktorí dominovali v politike prvých 30 rokov existencie izraelského štátu, táto strana získala v posledných voľbách 10 mandátov z radov najchudobnejších občanov. Deri, majiteľ luxusnej vily s jacuzzi, ostáva však pre svoje ovečky šľachetným Jánošíkom.
BENNY BEGIN A NOVÝ BLOK NÁRODNÁ ÚNIA
Aspoň jednu vec pochopili malé straničky: keď sa nespoja, ponesú historickú zodpovednosť za neschopnosť získať potrebných 50 000 hlasov. Je to dosť čudný zlepenec so stranou Moledet vedenou Rahavamom Zeevim, ktorý je vlastne následníkom vylúčenej rasistickej strany Kach, ktorej lídra rabína Meir Kahana zavraždil v New Yorku istý Arab. Zeevi síce pokračuje v rovnakej ideológii, ktorou je odsun Palestínčanov, ale robí to troška múdrejšie. Begin však s týmto bodom programu nesúhlasí a Zeevi sa prispôsobil, lebo sú silné indikácie, že voliči by potrestali separatistov, pretože nechcú plytvať hlasmi. Takýto osud riskuje ultrapravicový Comet Rafaela Eitana (bývalého člena špičkovej vojenskej elity). Mimochodom, v Knesete sa momentálne nachádza 9 mužov z vysokých vojenských kruhov a za dverami sa tlačia ďalší, ako Šahak Lipkin, Vilnai Šachor a Jossi Peled. A ktovie, koľko "starých dobrých chlapíkov" v uniformách si túži zatancovať v politickej aréne. Voliči, ktorí podporia Zeeviho, vedia, že odsun je nerealistický, ale čo je pre nich dôležitejšie, je spoločný prísľub posolstva: Nie pre Wye a Oslo! Beggin verí, že jeho strana sa stane novou politickou silou a zrejme sa orientuje na voličov osadníkov na obsadených teritóriách. Ak sa dostane do Knesetu, bude reprezentovať hlavný front proti ústupkom Palestínčanom.
NIKTO SI NETRÚFA PREDPOVEDAŤ VÍŤAZA
Súperenie Baraka a Mordechaja je skutočnou dilemou. Aj keď Barak podľa posledných prieskumov vedie, nie je to záruka, že zvíťazí. Výskum zrejme nie je spoľahlivý, lebo sotva zahŕňa ultraortodoxných židov, ktorí čakajú na pokyn duchovných vodcov, koho voliť. Netreba podceňovať ani plné lietadlá ortodoxných židov z americkej komunity. A navyše, dve tretiny nerozhodných obyčajne nakoniec volia Likud. Treba pripomenúť slová Šimona Peresa: "Každý ľavicový volič môže voliť Mordechaja, ale žiadny pravicový volič nepodporí Baraka." Široká paleta možností výberu a kombinácií tohtoročných volieb znepokojuje väčšinu Izraelčanov. Všetko bolo jednoduchšie, keď išlo iba o rozhodnutie medzi ľavicou a pravicou. Voľby sú mimoriadne komplikované a vyvolávajú obavy voličov urobiť to správne rozhodnutie. Ani politológovia sa neodvažujú uzatvárať stávky, kto zvíťazí.
EDANA MARASH-BORSKÁ
(Autorka je stálou
spolupracovníčkou SME)
