pre SR za stolom visegrádskej spolupráce bola stále voľná a s veľkou radosťou sme si na ňu po voľbách sadli," konštatoval premiér Dzurinda. Naznačil tým, že vnútropolitická situácia Slovenska v minulosti bola poslednou prekážkou oživenia spolupráce, ktorej základy položili prezidenti vtedy ešte troch krajín strednej Európy v roku 1990 práve v Bratislave. "Naše krajiny neviaže len spoločná história, ale aj spoločná budúcnosť," konštatoval poľský premiér Buzek. Učastníci stretnutia sa zhodli na tom, že ich cieľom "nie je budovať inštitúcie". Záverečné spoločné komuniké vytvára len formálny rámec ďalšej spolupráce, ktorá by sa mala postupne preniesť do všetkých oblastí života. Jedinou formou inštitucionalizácie bude rotujúce predsedníctvo, vymenovanie národných koordinátorov a ročne dve pravidelné stretnutia premiérov: jedno formálne a druhé neformálne - "bez kravát", ako ho nazval český premiér Zeman. V rámci tohtoročného slovenského predsedníctva by sa malo uskutočniť už na jeseň vo Vysokých Tatrách.

Maďarský premiér Orbán označil Visegrád za región, ktorý bude v budúcnosti patriť k jedným z "najbezpečnejších a najprosperujúcejších".

Poľská strana navrhla účastníkom stretnutia program energetickej nezávislosti od Východu, založený na vybudovaní plynovodu z Nórska. Medzi konkrétnymi projektmi bola spomenutá predovšetkým spolupráca a programová výmena televízií, ale aj vznik spoločnej diplomatickej akadémie a spoločné stretnutia diplomatov V4 akreditovaných v jednotlivých krajinách sveta. Záverečná tlačová konferencia sa dotkla aj otázky menšín. Maďarský premiér Orbán konštatoval, že "oceňuje to, čo v tomto smere spravila slovenská vláda".

Účastníci stretnutia, ku ktorým sa v podvečer mal pripojiť aj slovenský minister a splnomocnenec OSN E. Kukan, hovorili aj o otázke Kosova. Svoj pobyt v Bratislave si z tohoto dôvodu predĺžil český minister zahraničia Kavan, ktorý chcel predstaviť E. Kukanovi spoločný česko-grécky plán na urovnanie krízy. Poľský premiér Buzek pripustil, že predovšetkým pre maďarskú stranu je táto otázka zvlášť citlivá vzhľadom na spoločnú hranicu a silnú menšinu vo Vojvodine. Účastníci však konštatovali, že spolu s NATO "stoja na dobrej strane". Kosovu bol venovaný aj samostatný bod v spomínanom spoločnom komuniké. (Viac na 6. strane)