ako do prímorských letovísk. Dôvodom vysokej návštevnosti je okrem historických a kultúrnych pamiatok množstvo kongresov a veľtrhov, ktoré sa v tomto najvyššie položenom hlavnom meste Európy počas celého roka konajú. Historický zlom v rozvoji Madridu nastal v roku 1561, keď sem kráľ Filip II. preniesol svoje sídlo z Toleda. Dnes je živým štvormiliónovým veľkomestom, ktoré má čo ponúknuť aj náročným turistom. Návštevu kráľovského paláca, múzeí, kostolov, prehliadku najdlhšej ulice Castellana, spájajúcej sever a juh mesta, rušnej tepny Gran Via s kaviarničkami, obchodmi, bankami či hotelmi, zastávku na Plaza Espagna s Cervantesovým pamätníkom a sochami dona Quijota a sluhu Sancha Panza, pohľad na mramorovú fontánu bohyne na námestí Plaza de Cibeles, oddych v najkrajšom a najväčšom madridskom parku El Retiro, výbornú kuchyňu, výlety do okolia. K najrušnejším miestam patrí námestie Puerta del Sol (Brána Slnka), ktoré je východiskom do peších zón a miestom nultého kilometrovníka, odkiaľ sa meria dĺžka španielskych ciest. Práve tu stojí symbol Madridu - veľký zelený medveď opierajúci sa o vysoký ker. Pokojnejšie pôsobí uzavreté obdĺžnikové Plaza Mayor (Veľké námestie), kde sa kedysi odohrávali býčie zápasy a divadelné predstavenia pre 50-tisíc divákov, dnes sa tam ľudia radi stretávajú pri šálke kávy. Domáci sprievodcovia počas prehliadky mesta vytiahnu aj klebietky o slávnych obyvateľoch. Napríklad v prepychovej štvrti, kde jeden dom stojí 10 až 12 miliónov dolárov, býva aj exmanželka speváka Julia Iglesiasa a jej dom má 12 kúpeľní. V kráľovskom divadle Teatro Real, zameranom na operné a baletné predstavenia, je zas vyblýskaná reštaurácia s imitáciou nočnej madridskej oblohy, kde zvykne po predstavení večerať operná hviezda Placido Domingo. Častou návštevníčkou divadla je španielska kráľovná. Divadlo má 1700 miest na sedenie a vstupenky stoja okolo 24-tisíc pesiet. Lacnejšie sa dajú kúpiť v deň predstavenia, vtedy sa však na ne treba postaviť už aj o ôsmej ráno. To je na madridské pomery priskoro, preto mnohí radšej zaplatia podnikavým bezdomovcom, ktorí za nich lístky radi vystoja. Ak nemáte so sebou večernú róbu, nemusíte sa opery vzdať, do divadla vás pustia aj v obyčajnejších šatách. Večer v Madride sa dá stráviť nielen v divadle. Po návšteve svetoznámej umeleckej galérie Museo del Prado či galérie moderného umenia v kultúrnom centre Reina Sofia, kde je najväčším magnetom Picassova Guernica, padne dobre posedenie v niektorej z nespočetných reštaurácií. Možno si vybrať od tých najluxusnejších až po útulné domácke krčmičky. Keď v nich požiadate, aby vám priniesli popolník, naznačia vám, že máte odklepávať na zem. V niektorých môžete dokonca odhadzovať pod seba aj odpadky z jedla. Ale zákazníka si tam nevážia o nič menej ako v honosných reštauráciách. Čašník kmitá od jedného stola k druhému, roznášajúc rozvoniavajúcu tortillu (zemiaková omeleta), ľahké červené víno, pivo či sladučkú sangriu s kúskami ovocia. Vôbec, jedenie patrí v Španielsku k najpríjemnejším rituálom. Bohatej ponuke jedál sa odoláva veľmi ťažko. Na plný žalúdok pomôže na záver hodovania špecialita - pohárik anízového likéru či červeného pacharanu. Výborne chutí aj v reštauráciách, kde máte k večeri servírované živé flamencové tanečnice. Za vstupné tam zaplatíte okolo 3000 pesiet. Dych trópov na vás zas zavanie v reštaurácii na historickej železničnej stanici Atocha, kde sa zasklenej strechy dotýka bujná zeleň a palmy. Pod nimi vyspávajú na lavičkách bezdomovci. A ešte rada na záver: ak nechcete byť v reštaurácii sami, nevyberte sa na večeru pred 21. hodinou. Lebo v Španielsku sa začína pravý život v noci.
JANA BREIEROVÁ
