Úradujúceho ministra štátnej pokladnice a rozpočtu Carla Azeglia Ciampiho zvolil včera 1010-členný zbor veľkých voliteľov za nového prezidenta Talianskej republiky. Tento 78-ročný nestraník získal už v prvom kole potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov - 707, a stane sa tak nástupcom 80-ročného Oscara Luigiho Scalfara, ktorého sedemročné funkčné obdobie sa končí 28. mája. Ciampi bol jedným z kandidátov, o ktorých sa hovorilo už pred začiatkom volieb. Po viacnásobnom zlyhaní rozhovorov medzi koalíciou a opozíciou sa však na jeho mene dohodli rozhodujúce politické strany až v noci pred začiatkom volieb, pričom vo štvrok ráno ho už väčšina talianskych médií označovala za jednoznačného favorita. Stalo sa tak po dohode, ktorú uzavrel premiér Massimo D`Alema s predstaviteľmi bloku strán pravého stredu vedeného Silviom Berlusconim. Premiér šiel na rozhovory s ponukou kandidatúry Ciampiho a ministerky vnútra Rosy Russo Jervolinovej. Proti kandidatúre Jervolinovej však zaujala kategoricky odmietavý postoj Berlusconiho opozícia. Ciampiho ako kompromisného kandidáta z významných politických síl odmietla podporiť iba separatistická Liga severu Umberta Bossiho. Ciampi vstúpil do aktívneho politického života v dôsledku rozpadu Socialistickej strany Bettina Craxiho v roku 1993, keď prevzal premiérske kreslo po Giulianovi Amatovi. Predchádzajúcich 14 rokov bol guvernérom národnej banky. Spolu s Amatom začal proces významných ekonomických reforiem, ktoré napokon vrátili Taliansku naštrbenú prestíž vo svete obchodu a finančníctva. Aj po volebnom víťazstve Berlusconiho na jar 1994, ale aj po jeho páde a v nasledujúcich troch kabinetoch ľavého stredu zotrval vo vláde ako technokrat a ekonomický superminister. Vo svete má vysokú prestíž. Taliansky prezident má podľa ústavy len veľmi obmedzené právomoci. Ciampiho predchodca Scalfaro ich však vedel aj napriek tomu doslova majstrovsky využiť a stal sa rovnocenným partnerom v systéme, v ktorom hrajú prvé husle politické strany. V talianskych dejinách sa len dvakrát podarilo zvoliť prezidenta v prvom kole. V roku 1946 to bol liberálny antifašista Enrico de Nicola a v roku 1985 kresťanský demokrat Francesco Cossiga. (jk)