Celé odvetvie strojárstva koncu roka 1998 predstavuje 598 podnikov (s viac ako 20 zamestnancami), v ktorých pracuje 124 691 pracovníkov. Zhľadiska výroby tovaru je to 25,6% podiel na priemysle SR a 28,9% podiel zo spracovateľského priemyslu. Podľa počtu zamestnancov je to 25,87% podiel na priemysle, resp. 29,98 % zo spracovateľského priemyslu. Pre porovnanie na konci roka 1995 zamestnávalo strojárstvo 137 678 pracovníkov a jeho podiel na priemysle SR bol 26,6 % a 37,9 % zo spracovateľského priemyslu. Pokiaľ ide o ukazovatele typu výroba tovaru, výnosy, produkcia a pridaná hodnota, zaznamenáva odvetvie za posledné tri roky rast 10-35 % ročne (!), resp. 5-17 % v pridanej hodnote. Za rok 1998 je prírastok produkcie dokonca až 41,8 %. Vývoz spolu v stálych cenách vzrástol indexom 1,58 (v absolútnych hodnotách ide prírastok o 37,8 mld Sk, z čoho predstavovala výroba dvojstopých vozidiel 34,9 mld Sk) a predstavuje 36,9 % exportu celého priemyslu.

Náklady rastú príliš rýchlo

Oveľa rýchlejším tempom však rastú náklady - za rok 1998 je to až o 44,5 % - takže hospodársky výsledok je trvale negatívny. Mzdové náklady sa na tomto podieľali iba 0,5 % - rozhodujúci podiel, odhadom až 27 %, tvorili finančné náklady, väčšinou bankové úroky. Hospodársky výsledok za rok 1995 predstavoval sumu -4,3 mld Sk, v roku 1997 -7,6 mld Sk a za rok 1998 je to už -9,8 mld Sk.

Finančnú situáciu podnikov v strojárstve verne zobrazuje vývoj pohľadávok, ktorých v r.1995 bolo 28,0 mld Sk a na konci r. 1998 je to už 42,4 mld Sk - čo je 149,2 % z vlastného imania! Celkovú ekonomickú situáciu však najlepšie popisuje stav zadlženosti t. j., aký je pomer vlastného imania (majetok akcionárov) a cudzích zdrojov (záväzky voči bankám a voči dodávateľom). Banky považujú svoje úvery za bezpečné, ak pomer vlastných zdrojov firmy k cudzím je 1:1teda, keď firmy používajú na podnikanie rovnaký objem vlastných peňazí ako požičaných. Ak sa tento pomer začne meniť tak, že zdroje bánk tvoria prevahu zdrojov financovania potrieb podniku, dochádza k javu, ktorému sa hovorí "úbytok kapitálu" a banky (a nie len banky) začínajú sťahovať svoje peniaze.

Vysoké cudzie zdroje

Cudzie zdroje boli na začiatku roku 1998 97,9 mld, z čoho záväzky voči bankám boli 38 mld a vlastné imanie bolo 37,9 mld, zadlženosť bola 1:2,6 alebo inak povedané viac ako 72 % potrieb podnikov bolo financovaných zo zdrojov bánk a dodávateľov.

Zadlženosť (vlastné imanie k cudzím zdrojom) strojárskych podnikov ku koncu roka 1998 vzrástla na 1:3,7. Vo výrobe strojov a prístrojov je to dokonca 1:11,5.

Negatívny vývoj vo financovaní (hlavne rast úrokov) teda celkom potláča tendencie k oživeniu, ktoré v niektorých oblastiach nesporne nastali (nárast produktivity, nárast exportu, výroba áut, atď.). Problémy vo financovaní majú za následok napríklad:

Problémy s prefinancovaním

Ak aj podnik získa zákazku (hlavne export), nedokáže ju prefinancovať, pretože:

1. domáce zdroje sú drahé (v poslednom roku viac ako 20 % ročne) a z priemerne dosahovanej rentability výroby (3-8 %) sa nedajú splatiť,

2. zahraničné finančné inštitúcie nedôverujú priemyselným firmám, ktorých vlastné imanie je výrazne nižšie ako 50 % aktív.

Podniky nezabezpečujú svoj vlastný rozvoj vývojom nových výrobkov alebo aspoň sledovaním trendov a stávajú sa dodávateľmi práce vo mzde.

Podniky veľkú časť svojich príjmov získavajú predajom prebytočných strojov, zariadení a budov. Vzhľadom na prebytok ponuky sú ceny veľmi nízke. Rast produktivity sa na 15 % dosahuje znižovaním stavu zamestnancov, čo by bolo v poriadku, ak by sa nezamestnanosť v rámci štátu nezvyšovala.

Objem skutočných investícií do strojárstva nezabezpečuje ani jednoduchú reprodukciu - t. j. výrobné zariadenia sa neobnovujú v potrebnom rozsahu.

Stále klesajúca cena akcií na burzách (aj keď stav ekonomiky strojárskych podnikov nie je jedinou príčinou prepadu cien akcií) spôsobuje, že vlastníctvo podnikov sa stáva objektom podivných manipulácií .

Konkurzy a exekúcie

Často sa spomína potreba širšieho používania štandartných ekonomických nástrojov, ako sú exekúcie a konkurzy. Pokiaľ ide o samotné metódy, treba zdôrazniť, že tieto musia byť základom všetkých riešení, ktoré si nárokujú na prívlastok "trhové", v opačnom prípade sa nedajú uplatniť sankcie trhu voči dlžníkom a musia nastúpiť metódy typu "znárodnenie". Konkurzy a exekúcie sú nástroje fungujúcich ekonomík používané na likvidáciu odchýlok od štandardu a bežne zasahujú iba malé percento podnikov. Ako nás o tom poúča súčasná prax, nedajú sa zrejme tieto metódy použiť rovnako aj v transformujúcich sa ekonomikách, akou slovenská nesporne je. Treba povedať, že strojárstvo, žiaľ, nie je osamelé v podobnom alebo ešte horšom stave sa nachádza napr. textilný a odevný priemysel, výroba obuvi, výroba televízorov atď.

Pokiaľ by sme chceli oživiť strojárstvo vlastnými silami a pri uvažovaní že (len) 20 % majetku je dubiózneho na dosiahnutie zadlženosti 1:1 by sme potrebovali vyprodukovať čistý zisk vo výške 51-53 mld Sk! Vyžadovalo by to (okrem iného) aj viac ako zdvojnásobenie výroby tovaru.

Kde hľadať príčiny?

Strata trhov na Východe

Značnú časť na začiatku naznačených problémov slovenského strojárstva možno nájsť v začiatkoch transformácie plánovanej ekonomiky na trhovú. Sem patrí strata trhov na Východe, zastavenie zbrojárskej výroby, naivné otvorenie sa dovozu spotrebných tovarov, politikmi živené ilúzie o rýchlom zapojení sa do svetovej (európskej) trhovej ekonomiky a následnom rýchlom zbohatnutí. Hlavné príčiny, že strojárstvo napriek relatívne rýchlemu tempu rastu výroby nestačí držať krok s tempom rastu nákladov sú :

Dlhodobý nesúlad medzi výškou inflácie, komerčnou úrokovou mierou a mierou zisku zapríčinil odlev investícií, rast záväzkov a pohľadávok. Súčasná miera zadlženosti nedáva už ani šance na zlepšenie vlastnými silami. Ak predpokladáme, že objem zadlženosti sa nezmení, je potreba kapitálu asi 65 mld (!), aby sa dosiahol stav zadlženosti aspoň 1:1.

Dlhodobé nevyužívanie výrobných kapacít - ak sa použije cenový index 3 na porovnanie výroby v roku 1989 s rokom 1997 vychádza využitie kapacít na úrovni max. 40 %.

Príčinou strát v hospodárení je aj prístup niektorých majiteľov, ktorí na splatenie záväzkov za kúpenie firmy používajú jej zdroje v neúmernej výške. Takéto správanie toleruje aj slovenská legislatíva nedostatočnou ochranou minoritných vlastníkov, ale aj politicky motivovaná deštrukcia kapitálového trhu.

Negatívny dopad balíčka opatrení

Najviac sa o súčasnú hlbokú depresiu slovenskej ekonomiky a strojárstva zaslúžili neprezieravé politické rozhodnutia a neveľmi profesionálne riadenie makroekonomiky. Balíček ekonomických opatrení prijatý vládou je síce vo svojej podstate správny, ale bez rovnako rýchlo prijatých a realizovaných systémových opatrení na oživenie ekonomiky bude mať opačný efekt vývoj nezamestnanosti, za prvý štvrťrok (+ 90 000) to napokon celkom pekne potvrdzuje. Silou, ktorá môže urýchliť negatívne trendy, je sociálny zmier resp. jeho neudržanie. Nikto, ani odborári nemôžu náš zväz obviniť z toho, že nevenujeme dostatok pozornosti priemyselným vzťahom, špeciálne kolektívnemu vyjednávaniu. Pristupujeme dokonca k radikálnym opatreniam voči porušovateľom vyššej kolektívnej zmluvy. Pretože však viacerí naši členovia majú problémy už aj s dodržiavaním termínov výplat, množia sa prípady protiakcií odborov a hranice ich radikalizácie možno len ťažko predvídať. Máme obavy, že vláda tomuto tlaku nedokáže čeliť, už aj vzhľadom na predvolebné sľuby, a siahne k najjednoduchšiemu riešeniu, a to k inflácii, pravda s odôvodnením, že všetko to zavinili neschopní zamestnávatelia.

Prihovárame sa preto za urýchlenú realizáciu zámerov vlády a ministerstva hospodárstva na finančnú reštrukturalizáciu prostredníctvom upraveného mechanizmu konkurzov a následnej kapitalizácie záväzkov/pohľadávok v tých firmách priemyslu, ktoré majú šance na prežitie.

Kroky na oživenie

Podľa názoru ZSP SR je bez otáľania potrebné podniknúť kroky na oživenie aspoň tej časti strojárskeho priemyslu, ktorá spĺňa základné predstavy o životaschopnosti. Svetová banka používa nasledovnú klasifikáciu:

Životaschopné: podniky, ktorých výnosy sú vyššie ako náklady na prevádzku a financovanie

Na vyrovnanie: potenciálne životaschopné podniky, ktorých výnosy prevyšujú prevádzkové náklady, ale nepostačujú pokryť finančné náklady

Pravdepodobne neživotaschopné: podniky, ktorých výnosy pokrývajú výrobné a prevádzkové náklady, ale nepokrývajú mzdové náklady

Neživotaschopné: podniky, ktorých výnosy nepokrývajú ani prevádzkové náklady bez miezd.

Navrhujeme vybrať z firiem spadajúcich do kategórie B a v spolupráci s najväčšími veriteľmi a s využitím procedúry bankrotov (nútené vyrovnanie) pripraviť a zrealizovať obrat vo vybraných firmách kombináciou kapitalizácie, reštrukturalizácie úverov a prípadne aj odpustením dlhov za určitých podmienok. Riadenie tohto procesu musí byť (žiaľ) politické vzhľadom na mnohé vlastnícke a legislatívne nejasnosti. Sme však toho názoru, že aj takéto činy a rozhodnutia sú súčasťou stratégie riadenia hospodárstva.

Záver

Je zrejmé, že masová finančná reštrukturalizácia je neštandardná metóda, ale takou nie je ani masová privatizácia alebo prechod z plánovaného hospodárstva na trhové z večera na ráno. Nedá sa ani tvrdiť, že priemyselné vzťahy v našej ekonomike sú štandardné trhové alebo že nimi skoro budú. Zo stavu ekonomiky (objem stratových úverov, objem záväzkov ) sa zdá, že prežívame stav, ktorý sa definuje ako "nákladmi tlačená inflácia", pričom hlavnou príčinou sú finančné náklady spôsobené aj nezodpovedným nakladaním s národnými úsporami zhmotnenými v úsporách. Prehodiť túto záťaž jednoducho len na obyvateľstvo bez sankcií voči tým, ktorí sa zlom hospodárení podieľali, by bolo ďalšou nezodpovednosťou. Tomáš Kuča