Rannú celkom pokojnú náladu na finančných trhoch rozrušila prekvapujúca správa o tom, že ruský prezident Boris Jeľcin odvolal premiéra Jevgenija Primakova. Toto oznámenie zastihlo trh nepripravený a reakcia bola veľmi silná. Euro voči doláru oslabilo na hodnotu 1,0640 USD/1 EUR, kým počas rána bolo obchodované na hodnote 1,0690 USD/1 EUR a v Ázii dokonca na 1,0720 USD/1 EUR. Frankfurtská burza po oznámení oslabila o viac ako jedno percento a Paríž o 0,6 %. Podstatne pokojnejšie zareagoval Londýn, kde akciové indexy oslabili iba o 0,36 % v úvode. Ruský rubeľ opätovne oslabil až na úroveň 25,1500 RUB/1USD a to po tom, ako bol počas dňa obchodovaný aj na hodnote 24,3500 RUB/1 USD. Americký dolár voči japonskému jenu začal dosť ostýchavo. Oscilovanie pod úrovňou 121,00 JPY/1 USD však netrvalo dlho a neskôr po vlne zrealizovaných príkazov na nákupy dolárov konečne bola prelomená hranica 121,10 JPY/1 USD. Dolár pokračoval neskôr vo svojom výlete na vyššej úrovni a až k hodnote 121,40 JPY/1 USD. Úroveň 121,50 JPY/1 USD bola podľa názorov analytikov chránená zo stany jedného z väčších ázijských investorov, keďže tu mal umiestnenú opciu. V závere obchodného dňa bola zverejnená správa o tom, že americký minister financií Róbert Rubin rezignoval na svoju funkciu a jeho nástupcom sa zrejme stane jeho zástupca Larry Summers. Dolár okamžite oslabil na hodnotu 1,0720 USD/1 EUR a voči japonskému jenu na hodnotu 120,40 JPY/1 USD. Podľa komentáru Bieleho domu opustí Rubin svoj úrad 4. júla.
Akciový index Dow Jones Industrial Average oslabil tesne po vyhlásení tejto správy o približne 70 bodov, avšak neskôr sa vývoj stabilizoval. Podobne sa dolár voči ostatným menám začal obchodovať späť na predchádzajúcich úrovniach. Voči euru sa dolár vrátil späť k hodnote 1,0670 USD/1 EUR.
Nervozita sa začína stupňovať aj na slovenskom trhu, kde koruna pokračovala v oslabovaní až na hodnotu 45,550 SKK/1 EUR, čo je ďalšia rekordná úroveň poklesu. Nervozita pred prezidentskými voľbami stúpa a nedostatok investorov je citeľný. Oslabovanie mien v krajinách, v ktorých dochádza k podobným udalostiam, ako sú prezidentské voľby, spravidla vyvolávajú skôr mierny pokles záujmu investorov, ktorí si radi počkajú na výsledok volieb.
Otázkou zostáva, aký pokles koruny bude ochotný akceptovať krátkodobý špekulatívny kapitál. Prípadné ďalšie oslabenie by mohlo vyvolať vlnu zatvárania pozícií, čo by mohlo v konečnom dôsledku vyvolať práve volatilitu, ktorá bola citeľná v marci a ktorá donútila centrálnu banku k zásahu na trhu. Mierny nárast krátkodobých úrokových sadzieb, ktorý bol zaznamenaný počas včerajšieho dňa, je však momentálne menej rozhodujúcim faktorom, aj keď v období pred niekoľkými málo dňami by bol rozhodne vítanejší. Doterajšie vyhlásenia snažiace sa o zastavenie poklesu koruny sa minuli účinkom a podľa súčasného vývoja je zrejmé, že iba reálny prílev na trh môže tento vývoj zvrátiť. BRANISLAV MATUŠEK
(Autor je dílerom ING Barings)
