nuť 100-tisíc vrátane očakávaných kosovských utečencov.
Na rozdiel od Nemecka či Turecka, ktoré už prijali niekoľko tisíc kosovských utečencov, sa premiér Tony Blair donedávna zasadzoval za politiku "nerozptyľovania utečencov po Európe" a iba pomaly pripúšťa novú kvótu "tisícka za týždeň".
Aj napriek tomuto štedrejšiemu postoju sa doma zdvihla vlna protestných vyjadrení od šéfa liberálov Paddyho Ashdowna, ale najmä zo strany imigrantských kruhov. Tieto hlasy pripomínajú, že sľúbené jednoročné povolenie na pobyt, ktoré Kosovčanom udelia automaticky spolu s plnými sociálnymi dávkami a pracovným povolením, je v rozpore s návrhom imigračného zákona, ktorý sľubuje nanajvýš tak stravné lístky a jednu libru na osobu denne. Takáto politika dvojakého metra rozdeľuje utečenecké skupiny na privilegovaných, ktorých súčasná pozícia je zneužívaná na legitimizáciu propagandy aliancie a ostatných tzv. falošných ekonomických imigrantov, ktorí vraj už dlhé mesiace vyciciavajú neobvykle štedrý britský sociálny systém.
V skutočnosti však v Británii podľa doteraz platných zákonov tzv. čakatelia na azyl dostávali 45 libier na osobu na týždeň, zatiaľ čo v Belgicku majú nárok na 99 a v Írsku 65 libier. Prerokovávaný zákon navrhuje podporný balík vo výške 91 libier pre rodinu s dvoma deťmi, z čoho iba 21 libier dostane na ruku. Zvyšok by mala preberať vo forme stravných lístkov a kupónov na hygienické potreby.
Tento rázny koniec tomu, čo Blairovi imigrační ministri nazývajú zneužívanie imigračného systému, ráta aj s tým, že potenciálni imigranti si so sebou prinesú zlato či úspory. V prípade, že ich hodnota prevýši tritisíc libier, nebudú mať na akúkoľvek formu podpory nárok. Zdá sa, že labouristická vláda momentálne napĺňa sny o imigračnej politike aj tých najkonzervatívnejších anglických poslancov.
IRENA HERGOTTOVÁ, Brighton
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
