BRATISLAVA (SME - and) - To, že penzióny vypadli zo siete zariadení sociálnej starostlivosti, nebolo práve najšťastnejším riešením, predpokladáme však, že ich ministerstvo v rámci novelizácie spätne do siete zaradí. Povedala to pre SME riaditeľka domova dôchodcov na bratislavských Kramároch A. Hazuchová na margo zákona o sociálnej pomoci platného od 1. januára 1999. "Sú ľudia, ktorí sú ešte sebestační a potrebujú si zachovať súkromie, čo sa dá v domovoch dôchodcov zabezpečiť len ťažko. Preto sú penzióny chýbajúcim článkom. Najväčším problémom pri ich transformácii na domovy bolo zabezpečiť vlastnú kuchyňu, čo je v štatúte domova podmienkou. V penziónoch si starší ľudia varia sami, u nás je kompletná zdravotná starostlivosť vrátane podávania liekov a stravy samozrejmosťou," dodala. Jedným zo základných rozdielov medzi penziónom a domovom dôchodcov je imobilita obyvateľov. Kým v penziónoch žijú mobilní a samostatní starčekovia a babičky, takmer 90 percent obyvateľov domovov dôchodcov je imobilných. "Nenechávame ich však ležať na lôžkach. Nepovažujeme ich za imobilných, kým nie sú úplne neschopní pohybovať sa ani pomocou invalidných vozíčkov. Inak sa snažíme s nimi pracovať, chodiť na prechádzky a podobne," povedal A. Hazuchová. Momentálne má toto zariadenie, ktorého zriaďovateľom je magistrát hlavného mesta a má preto celomestskú pôsobnosť, okolo 60 obyvateľov vo veku od 60 do 94 rokov. Podľa slov pani riaditeľky majú na zozname 40 čakateľov, čakaciu dobu však určiť ani odhadnúť nevedia, pretože fungujú len rok. SME zaujímalo, ako treba postupovať, ak chceme svojho príbuzného do domova umiestniť. "Treba podať žiadosť o umiestnenie doplnenú lekárskou správou o zdravotnom stave. Všetko potom prešetruje komisia, rovnako ako aj stav hmotnej núdze. Čo sa týka platby, stanovuje ju zákon a je odstupňovaná podľa plochy izby, stravnej jednotky a stupňa bezvládnosti klienta." Ak ide o sociálny prípad, uzatvára sa s príbuznými zmluva o vyživovacej povinnosti.