BRUSEL (TASR) - Kosovská kríza včera dominovala na stretnutí ministrov financií a hospodárstva Európskej únie (EÚ). Podľa belgického ministra financií Jeana-Jacquesa Viseura bude z hľadiska hospodárskeho rastu dopad kosovskej krízy minimálny, pričom zrýchlenie rastu očakáva v druhej polovici tohto roka. Španielsky minister hospodárstva a financií Rodrigo Rato Figaredo vyjadril presvedčenie, že kosovská kríza nebude mať vážny dopad na eurozónu. Ani fínsky minister Sauli Niinistoe nevidí dôvody pre veľké obavy. Ich luxemburský kolega Robert Goebbels však upozornil, že kríza bude mať určitý dopad na všetky krajiny. Napríklad, Luxembursko totiž prijalo 2 000 utečencov, čo predstavuje jedného na každých 200 obyvateľov.
J. J. Viseur však zdôraznil, že EÚ by mali vyriešiť výšku finančných prostriedkov na obnovu Balkánu. Ministri by mali schváliť 60 miliónov eúr (64,69 milióna USD) vo forme makroekonomickej pomoci pre Bosnu a Hercegovinu. Európska komisia (EK) predložila správu, ktorá uvádza, že náklady na obnovu Kosova v priebehu nasledujúcich troch rokov dosiahnu 2,0 až 3,5 miliardy USD.
Náklady na humanitárnu pomoc pre Kosovo a susedné krajiny dosiahnu 340 až 780 miliónov USD v závislosti od toho, či ozbrojený konflikt bude trvať 4 alebo 9 mesiacov. Ekonomická pomoc pre susedné štáty (Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko a Macedónsko) bude stáť 650 miliónov USD až 1,5 miliardy USD. Bude ešte potrebné vyriešiť otázku, kto pokryje náklady na Kosovo, nemenovaný predstaviteľ komisie však uviedol, že 15 členských štátov EÚ v prípade Bosny uhradilo približne 60 percent.