gie Slovenského ústavu srdcovocievnych chorôb v Bratislave. "Ročne by sa malo v SR vzhľadom na počet obyvateľov urobiť asi šesťtisíc operácií na tepnách. V skutočnosti sa však robí dvetisíc ročne. Existujú tu totiž len dve špecializované pracoviská a obe sú v hlavnom meste. Zdravotná starostlivosť je takto nedostupná pre dve tretiny pacientov," zdôraznil MUDr. V. Šefránek. Pod pojmom cievna chirurgia sa väčšine ľudí vybavia kŕčové žily a ich chirurgické liečenie. Takto sa však dajú liečiť všetky žily, tepny a predovšetkým kôrnatenie ciev, tzv. ateroskleróza. "Na Slovensku sú srdcovocievne ochorenia na prvom mieste ako príčina úmrtia. Sú príčinou smrti viac ako polovice zomretých. Pritom až tretinu mozgových porážok je možné chirurgicky liečiť," tvrdí Šefránek. Problémom, prečo SR tak zaostáva za svetom, je, že prakticky neexistujú interní lekári - angiológovia, čo by robili diagnostiku i časť liečby takýchto pacientov. Okrem toho chýbajú špecializované pracoviská (v každom kraji by malo byť jedno) a doteraz nebola jasná ani koncepcia tohto odboru. "Operácie na cievach sa robia na všeobecných chirurgických oddeleniach a hoci je na výkon takého zákroku potrebná atestácia, v praxi ich robia aj lekári bez nej. Nemajú skúsenosti a vhodné podmienky, čo sa odráža na výsledkoch práce," dodal Šefránek. Podľa jeho slov sa vyskytli aj prípady poškodenia pacientov, ktoré museli na ich oddelení naprávať a niektoré mali aj súdnu dohru. "Chceme sa dostať na európsku úroveň čo najskôr, ale zatiaľ len zavádzame postupy, ktoré sú v zahraničí rutinou."