Za sobotňajšie víťazstvo v Slovenskom pohári dostali futbalisti bratislavského Slovana prémiu 600-tisíc korún, neúspešný banskobystrický finalista o polovicu menej a stotisíc korún putuje do pokladnice usporiadateľa. Hoci žiarsky futbalový klub, ktorý je vážnym kandidátom na postup do druhej ligy, mal s touto okrúhlou sumou pôvodne asi iné plány, už počas finále jeho funkcionári vedeli, kam ju investujú. Lepšie povedané, musia investovať. Celkom určite do opravy slovanistickými "fanúšikmi" vytrhaného plotu na jednom z oválov štadióna. Najdivokejší z nich totiž videli v drôtoch prvú prekážku, ako sa nelegálnym spôsobom dostať na plochu. Táto snaha bola evidentná od úvodného hvizdu hlavného rozhodcu Micheľa. Až keď sa situácia začala policajtom vymykať z rúk a dvaja z nich na vyčíňanie doplatili zraneniami na tvárach, objavili sa takzvaní kukláči. Ich rázny zásah zmrazil aj tých najtemperamentnejších či alkoholom najviac "povzbudených" výtržníkov. Na mieste je však otázka, či povel na zákrok nemal prísť skôr ako dvanásť minút pred koncom zápasu, lebo dovtedy stihli na štadióne kompletne otráviť finálovú atmosféru. Keby len to. Éterom lietali nacionalistické pokriky, pomaľované tričká a transparenty hlásali teroristické a fašistické idey. A to sú prejavy, ktoré si rozhodne netykajú so zákonom. Nielen slovenským. K podobným sklonom by nemali byť ľahostajní na Tehelnom poli, ale ani na Slovenskom futbalovom zväze. Ak nechceme, aby sa na našich štadiónoch udomácnilo násilie, potom je lepšie konať a nie sa iba prizerať. Ďalšou skúškou môžu byť slovanistické oslavy črtajúceho sa zisku majstrovského titulu. Nech je preto žiarske finále dostatočnou výstrahou! MIROSLAV BUKOV