Napriek prítomnosti nacionalistických strán nebola nezávislosť témou, ktorá uplynulý štvrtok rozhodovala o výsledku volieb do nových parlamentov v Škótsku a vo Walese. Vo Walese, kde sú voliči voči samostatnosti naladení pomerne chladne, dokonca miestna národniarska strana Plaid Cymru výslovne prisľúbila, že nezávislosť nie je jej cieľom. I Škótska národná strana, ktorá pôvodne vznikla ako nástroj získania samostatnosti, zmiernila svoju rétoriku a v zozname desiatich volebných sľubov sa referendum o rozchode s Anglickom ocitlo až na desiatom mieste. Vzhľadom na prehru ju aj tak nebude schopná presadiť.
Najdôležitejšou témou škótskych volieb bola pragmatická otázka, ako využiť právomoci nového parlamentu. Ten totiž prevezme úplnú zodpovednosť za školstvo, zdravotníctvo, kultúru a ostatné záležitosti, ktoré nemusí spravovať Londýn. Okrem príslušného podielu z celoštátnych daní bude mať navyše právo na škótskom území vyberať až o tri percentá vyššiu daň z príjmu, než je celoštátna sadzba. Dvoma najväčšími otázkami kampane bolo, či túto možnosť využiť a ako financovať investície do zdravotníctva a školstva. Nacionalisti chceli získať zdroje zvýšením dane o jedno percento. Labouristi, naopak, sľúbili zachovať súčasnú úroveň a peniaze zabezpečiť čiastočnou privatizáciou. Ďalšou vážnou otázkou bolo, čo s poplatkami za univerzitné štúdium, ktoré labouristi zaviedli na celoštátnej úrovni od minulého roka. Všetky ostatné strany, dokonca aj pravicoví konzervatívci, sľúbili, že ich v Škótsku zrušia. V povolebných koaličných rokovaniach medzi labouristami a liberálnymi demokratmi sa ich neuplatňovanie v Škótsku i vo Walese stalo základnou podmienkou liberálov. Veľká Británia sa tak pravdepodobne dostane do paradoxnej situácie, keď sa v niektorých častiach krajiny nebude platiť a v iných áno.
Hrozba nezávislosti sa však stala propagandistickým nástrojom labouristov v boji proti nacionalistom. Vzhľadom na to, že Škótsko dostáva z celoštátneho rozpočtu nadpriemerné dotácie, by bola nezávislosť finančne veľmi náročná, nehovoriac o iných nákladoch samostatnosti. Labouristi tento fakt využili a podarilo sa im národniarov predstaviť ako stranu presadzujúcu "veľmi drahý rozvod" s Anglickom.
Rovnako dôležité boli aj súčasné zahraničnopolitické otázky. Keď líder Škótskej národnej strany Alex Salmond ostro kritizoval bombardovanie Juhoslávie, jeho popularita prudko klesla. Verejnosť vo Veľkej Británii (vrátane Škótska) totiž od politikov vyžaduje, aby počas ozbrojeného konfliktu nespochybňovali kauzu, za ktorú umierajú ich synovia a dcéry.
Ešte nezáživnejšia bola kampaň vo Walese. Tamojšie "zhromaždenie" totiž na rozdiel od škótskeho parlamentu bude mať len málo právomocí, nezávislosť nikto nechce, a tak sa voľby nakoniec de facto stali referendom o popularite labouristov. Vládnuca strana z neho nevyšla najlepšie, pretože nezískala očakávanú väčšinu, aj keď si so slušným náskokom zabezpečila najsilnejší poslanecký klub. Analytici sa však nevedia zhodnúť na príčinách "prehry". MIROSLAV BEBLAVÝ
