Poranil som sa o výlomok. Poranil som sa o názov výstavy Výlomok (niekoľko podôb akcie: k problémom prírody), ktorá je sprístupnená v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci, v kurátorskej koncepcii doc. PhDr. Rastislava Matuštíka. Od začiatku som mal pochybnosti. Nachádza sa slovo výlomok v lexiku slovenského jazyka? Našiel som si slovník a vyhľadal ho. A ono tam je - nečinne spí si medzi inými slovami "výlomok-mku, zastarané, vylomená časť niečoho, úlomok, prenesene - výlomky (z diela)".
V názve výstavy je zakódované viac, než by to kto očakával. Slovo samotné sa pokladá za zastarané. A zastaraný je aj spôsob, akým k problematike akčného umenia na Slovensku pristupujú inštitúcie poverené mapovaním súčasného umenia. Nenájdeme jedno jediné, ktoré by vo svojich zbierkach vlastnilo to najpodstatnejšie, čo v tejto podobe na Slovensku vznikalo. Dávno už to majú v okolitých krajinách, v Českej republike, v Maďarsku. Zastaraný je aj spôsob prezentácie toho, čo nám prítomná výstava ponúka, keď príliš lipne na konvenčnej výstavnej podobe. Galérii patrí uznanie, že sa ako prvá inštitúcia na Slovensku rozhodla výstavu akčného umenia spoluorganizovať a že jej ponúka svoje priestory. (Výstava Akčné umenie prezentované Považskou galériou v Žiline v roku 1991 bola reprízou výstavy, ktorú pripravila česká kurátorka pre Prahu.) Zdôrazňujem spoluorganizovať, teda pomáhať pri mapovaní toho, čo vznikalo ako umenie akčné, prejaviť otvorenosť pre archiváciu dokumentácie, nehovoriac o tom, že zbierkový fond by mal obsahovať časom preverené realizácie. Súčasná výstava patrí medzi najlacnejšie projekty, aké GMB realizovala. Výstava nemá katalóg, všetku fotodokumentáciu dodali autori a kurátor zo svojho archívu. Niektorí si svoju účasť aj sami nainštalovali. Zastaraným, ak už nie načisto prehistorickým, bol aj spôsob otvorenia. Na úvod flautička, po nej "živé slová" kurátora a po ňom opäť flautička.
Čo ti je? Čo si taký utrápený, pýtala sa ma doma po vernisáži žena. Veď sa vlastne nič nestalo. O to tu ide: že sa nič nestalo. Galéria to má za sebou, priaznivci neakčného umenia sa opäť utvrdili, že je to... a spokojne sa rozišli do okolitých kaviarní. A čo autori akčného umenia? Čo verejnosť? Udalosti otvorení ľudia z ulice? Tým adresujem svoj príspevok ako pozvánku na výstavu.
Prečo som ako profesionálne školený výtvarník siahol po inom spôsobe, hoci sa sám nepokladám za autora akcií v tom zmysle, ako ju vymedzuje umenoveda? Bolo to tak pre nedostatok klasickej remeselnej zdatnosti, pre nedostatok pôvodne maliarskej invencie? Alebo to bol príklon k módnym, vo svete aktuálnym tendenciám? Akčné umenie predsa nie sú fotografie, na ktorých ktosi čosi koná. Akčné umenie je preto akčné, lebo odpovedá na výzvu doby, aktívne sa vrhá do spoločenskej situácie, často búra konvencie, nie preto, aby upozornilo na seba, ale preto, aby vyprovokovalo zmenu, ktorá zaktivizuje bytie k zmysluplnej existencii. V tomto zmysle nesúperí s galerijnými podobami umenia, ako si to stále držíme v hlavách, ale zápasí s dobou. Z nej vylúplo zodpovedajúcu výpoveď, tú jedinečnú možnosť, ktorú možno zakúsiť len teraz. Následná prezentácia takéhoto druhu umenia je problém sám osebe. Nedávno skončená veľká výstava akčného umenia MAK Viedeň, ale aj výstava umenia Fluxu v Brne či menšie výstavy v Bratislave Valie Export a Umenie 70. rokov predviedli, ako sa to dá. Ponúka sa tu výstava - čitáreň, výstava ako agitačné stredisko, pseudomuzeálne zbierky, depozit...
V najbližších mesiacoch sa majú objaviť na knižnom trhu dve publikácie Rastislava Matuštíka. Jedna bude venovaná Umeniu akcie na Slovensku 1965-1995 a druhá Terénom I-V. V zmysle tohto očakávania je výstava zasa krokom, ktorý prišiel paradoxne predčasne. Predčasne preto, lebo z kultúrnej povinnosti sa mohla stať udalosť.
Výstava Výlomok provokuje k ďalším a ďalším otázkam. Tie by mal sformulovať niekto z radov teoretikov, a nie ten, kto je jej aktívnym účastníkom (účasťou - neúčasťou). V tom zmysle pokladám výstavu za výzvu a odporúčam ju do pozornosti. Potrvá do 20. júna. DEZIDER TÓTH
(Autor je výtvarníkom a publicistom)
