Hokejové priaznivkyne pomaľované na tvárach fínskymi vlajkami si ešte v sobotu popoludní polihovali na slnkom vyhriatom skalnatom prístavnom móle v hlavnom meste Nórska Oslo s lascívne spustenými ramienkami na šatách. Domorodci ich roztopašné kolegyne v kanadských farbách v pešej zóne Karl Johans Gate vystríhali, že slnko a oheň v ich krajine dokážu zradne spaľovať. Bohatú nórsku krajinu v celej histórii sužovali katastrofické požiare, v poslednom období ju traumatizuje prvenstvo vo výskyte rakoviny kože. Oslo po sérii požiarov v 16. storočí dal kráľ Kristián IV. radšej premiestniť na druhý breh rieky Akerselva, no sobotňajšie nórske denníky mali na titulných stranách spravodajstvo z rozsiahleho požiaru veľkoskladov priamo v centre mesta pri želežničnej stanici. Policajné stopy vedú do školskej tašky jedenásťročného žiaka. Včera nečakane postihla celú južnú časť Nórska snehová chumelica, akú napamätajú v tomto májovom čase niekoľko desaťročí. Hŕstka fanúšikov v slovenských hokejových dresoch sa zastrájala, že je to dobré znamenie. V trinástom vzájomnom hokejisti na ľade naozaj prudko rozhoreli naša silná túžba pokoriť veľkého rivala prvýkrát aj na majstrovstvách sveta. V 12. minúte sme viedli 2:0, vzápätí Hossa trafil žrď a Česi už-už strácali nervy. Ešte do konca prvej tretiny sme si však hlúpymi faulami v útočnom pásme sami spálili obrovskú šancu. V taktickej hokejovej abecede - ako keby sa chcel školák pochváliť susedovi s jednotkami na vysvedčení tak, že si naň prisvieti zápalkou. Až do tla. Náš najskúsenejší obranca Ľubomír Sekeráš sa nechal prvý vytiahnuť zo zdeptanej slovenskej kabíny s rezignovaným úsmevom: "Stále tomu neverím. Nechápem. Vždy na majstrovstvách hráme dobre a s Čechmi sa zosypeme. Hrozné."

VOJTECH JURKOVIČ, Oslo