na čínsku ambasádu úmyselne, aby zabilo čínskych diplomatov a pokojných čínskych novinárov. Na americkú ambasádu sa valili kusy betónu, ktoré narážali na steny alebo rozbíjali sklá. Desaťtisíce Pekinčanov sa počas celého víkendu zhromažďovali v diplomatickej štvrti. V jednom momente sa včera podarilo skupinke študentov vniknúť do priestorov zastupiteľstva a pokúsili sa strhnúť americkú vlajku. "Choďte preč americké svine," revala masa. Keď demonštranti prechádzali okolo rezidencie amerického veľvyslanca Jamesa Sassera, zúrivo kričali "Preč s americkými diablami". Sasser bol počas celého víkendu "uväznený" vo svojej ambasáde a nemohol sa dostať k manželke a dcére, ktoré boli v rezidencii. Stovky demonštrantov hádzali farbu a dlažobné kocky aj na britskú ambasádu, ktorá sa nachádza v blízkosti americkej. Cestu vedúcu k ambasáde a rezidencii veľvyslanca lemovali policajti.
Jeden zo študentov držal v ruke transparent "NATO Nazi", iný mal nad hlavou fotografiu amerického prezidenta Billa Clintona s prifarbenými hitlerovskými fúzikmi. Niektorí mali v rukách papierové atrapy rakiet. Demonštranti napadli niekoľkých západných reportérov. V Pekingu včera jeden starší muž udrel po hlave spravodajkyňu americkej televíznej stanice CNN Rebeccu Mackinnonovú, ktorá práve informovala o protestoch. Rozvášnení študenti jej zabránili pokračovať v práci a skandovali "Bite ju, zavraždite ju". V sobotu večer demonštranti fyzicky napadli redaktora nemeckých novín Frankfurter Rundschau Haralda Maassa a tím nemeckej televízie ARD. Americká ambasáda odporučila Američanom, aby nevychádzali do ulíc.
Antiamerické demonštrácie sa odohrávali vo viacerých mestách v celej Číne. V sobotu v noci demonštranti obkľúčili americký konzulát v meste Čcheng-tu na juhozápade Číny a dokonca sa im podarilo vniknúť aj do hlavnej budovy konzulátu. Polícia ich neskôr vytlačila späť na ulicu a slzotvorným plynom ich nakoniec vytlačili aj z okolia pred konzulátom. Dom generálneho konzula utrpel vážne škody pri požiari. Požiarnikom totiž pri hasení bránili demonštranti. Víkendové nepokoje sú najväčšími násilnými akciami proti diplomatom od rokov 1966 - 1976, keď v čase kultúrnej revolúcie Červené jednotky vypálili britskú ambasádu v Pekingu. Západní diplomati hovorili, že čínski predstavitelia nevedia, ako majú na demonštrácie reagovať. Čínski štátnici sú pravdepodobne nervózni z pouličných protestov, ktoré sa konajú tak blízko pred desiatym výročím brutálneho zásahu na Námestí Nebeského pokoja, ktorý sa odohral 4. júna. Čínska vláda však prostredníctvom svojho viceprezidenta Chu Ťin-tchaa včera vyhlásila, že súhlasí so všetkými legálnymi protestmi proti bombardovaniu čínskeho veľvyslanectva v Belehrade. Chu ale prisľúbil ochranu pre zahraničné diplomatické misie v Číne a rovnako pre cudzincov, ktorí sú v tejto krajine.
(REUTERS, r)
