V týchto dňoch sa opäť stáva pobyt vonku napriek krásnemu počasiu pre mnohých neznesiteľným. Ako pribúda rozkvitnutých stromov, tráv a kvetov, čoraz viac ľudí chodí s červenými očami, nosmi, posmrkáva, ťažšie dýcha či nezastaviteľne kašle. Počet tých, ktorí trpia alergiou, za posledné roky stúpol, momentálne má niektorú z alergií každý tretí človek. O problematike alergií sme sa rozprávali s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre tento odbor, primárom z oddelenia klinickej imunológie a alergológie vo fakultnej nemocnici v Bratislave MUDr. PETROM PRUŽINCOM, CSc.

m Stúpa počet alergikov aj v iných krajinách? Očakáva sa ďalší rast?

"Nielen v našej, i v celosvetovej populácii nárast počtu alergických ochorení niekoľkonásobne stúpol. Trend vzostupu sa nezastaví ani na súčasných asi 40 percentách (číslo z posledného Európskeho alergologického kongresu v Birminghame), takže predpoklad v najbližšom desaťročí je, že alergiou bude trpieť každý druhý jedinec. To posúva i jej význam do skupiny troch najvýznamnejších chorôb - spolu so srdcovo-cievnymi a onkologickými. Spoločenský tlak, ktorý nutne vzniká, keďže postihnutá je takmer polovica ľudstva, stimuluje i výskum v tejto oblasti. Jeho výsledkom sú možnosti lepšej a rýchlejšej diagnostiky a kvalitnej liečby. Toto všetko však spoločnosť stojí nemalé peniaze, preto sa všade hľadá určitý kompromis medzi tým, čo by bolo potrebné urobiť a na čo máme."

m Ako sa človek stáva alergikom, dá sa tomu vyhnúť?

"Vznik alergického ochorenia má viacero príčin, ktoré spolupôsobia. Predovšetkým je to faktor genetický - predispozícia sa dedí po jednom alebo oboch rodičoch a je na viacerých chromozómoch. Matka je dôraznejší darca génov, pri obidvoch alergických rodičoch má dieťa na alergiu vysokopercentnú predispozíciu. Ďalším faktorom je vývoj pred narodením a, samozrejme, po ňom. Nevhodné prostredie a včasný styk s alergénom spúšťa mechanizmus ochorenia. Podstatnú úlohu tu hrajú infekcie v ranom veku. Väčšina vírusových ochorení stimuluje vývoj k alergickému procesu, zatiaľ čo bakteriálne infekty upravujú rovnováhu smerom od alergií. Pri manipulácii s pojmami si treba uvedomiť rozdiely: atopia je predispozícia vývoja alergie. Alergia je klinické vyjadrenie atopickej choroby. Alergické choroby zahŕňajú astmu, ekzém, žihľavku, edém, sezónnu či celoročnú nádchu, sinusitídu, systémovú reakciu - anafylaxiu, ako aj iné, menej bežné klinické príznaky. Len časť z atopikov aktuálne rozvinie klinické príznaky - v závislosti od kontaktu s alergizujúcimi faktormi (alergénmi)."

m Čo všetko môže byť alergénom?

"Alergénom môže byť čokoľvek, ale podľa miesta vstupu ich rozdeľujeme v podstate na inhalačné (vdychované) alergény, potravinové alergény, hmyzí jed - kontakt pichnutím, ako aj ďalšie kategórie - liekové, kontaktné alergény a podobne."

m Kedy si pacient uvedomí, že má alergiu?

"Prvé príznaky sa môžu objaviť v ktoromkoľvek veku. Alergia sa vyskytuje u dojčiat i u starcov. Prirodzene, každý vek má svoje charakteristické príznaky - v ranom detstve je to skôr ekzém, v dospelom veku dýchacie ťažkosti, ale nie je to zákonom. V prípade dlhšieho pretrvávania dýchacích ťažkostí či už horných alebo dolných dýchacích ciest, kožných prejavov alebo iných treba navštíviť lekára prvého kontaktu (obvodného praktického lekára). Ten pacienta odporučí na odborné alergologické vyšetrenie."

m Ako vyzerá vyšetrenie u alergológa?

"Vyšetrenie vyžaduje čas a trpezlivosť lekára i pacienta. Pri diagnostickom postupe je preto starou pravdou, že správne odobratá anamnéza (história vzniku a vývoja ochorenia) robí diagnózu. Nemusí trvať dlho, ale nemali by sa pri nej vynechať základné informácie, ktoré sú potrebné na stanovenie správnej diagnózy: pacientov popis symptómov, sezonalita výskytu klinických prejavov, alergický (nealergický) spúšťač, profesia, vplyv na životný štýl, teda frekvencia a závažnosť, vplyv na prácu (štúdium), vplyv na mimopracovné aktivity (šport, hobby), spánok. Treba tiež zistiť environmentálne alergény, s ktorými sa pacient stretáva doma či v zamestnaní, spoznať rodinnú anamnézu a doterajšiu terapiu, jej efekt a vedľajšie účinky. Fyzické vyšetrenie je základom pri každom prípade - lekár sa orientuje podľa príznakov. Ak je prítomná kožná symptomatika, vyšetruje sa celá koža, vrátane vlasov a nechtov. Pri nádche treba prezrieť nosnú sliznicu minimálne za pomoci svetelného zdroja. Pri astme je potrebné základné funkčné vyšetrenie - pacient dýcha do meracieho prístroja. V diagnostickej nejasnosti sa musí doplniť inhalačnými provokačnými testami."

m Alergické deti si s nevôľou spomínajú na nepríjemné kožné testy. Sú dôležité?

"Kožné testy sú nevyhnutným doplnkom každého základného vyšetrenia. Používajú sa štandardizované testy, keď sa podozrivý alergén vpichuje do pokožky. Bežný súbor zahŕňa obyčajne pele stromov, tráv, burín, ďalej plesne, roztoče, perie, prípadne mačací a psí epitel. Ďalšie alergény sa vyberajú podľa anamnézy. Potravinové alergény na kožné testy sa vyberajú tiež podľa pacientových informácií, v základnej škále by však nemali chýbať vajcia, orechy, mlieko, citrusy. Ak má pacient popri potravinovej alergii aj inhalačnú, pridávame i potraviny skrížene reagujúce (breza - jablko, artemisia - zeler, roztoče - kraby, latex - banán, atď.). V prípade potreby sa robí i odber krvi pre laboratórne vyšetrenie."

m Veľa ľudí žije v domnení, že sa nebudú trápiť s liečbou, lebo je zbytočná, a užívajú len rôzne utlmujúce prostriedky. Dá sa alergia vyliečiť?

"Moderná medicína už umožňuje vyliečiť alergika alebo aspoň ho dostať do stavu, keď má minimum klinických príznakov. Veľmi dôležité je zasahovať čo najpresnejšie a zároveň čo najskôr. Liečba alergie sa nesmie zanedbať. Viaceré národné i medzinárodné štúdie už zdokumentovali, že neliečená alebo nesprávne liečená rinitída či ekzém vedú k vývoju astmy u viac ako 30 percent pacientov."

m Čo je pri liečbe najdôležitejšie?

"Základom je odstránenie alergénu z dosahu pacienta, čo však nie je vždy možné. Rastúci trend má výskyt profesionálnych alergických ochorení dýchacích ciest. Alergénom tu býva celý rad rozmanitých faktorov rastlinného i živočíšneho pôvodu, ale aj chemických činiteľov. Tu je popri farmakoterapii, ktorá sa nelíši od bežne odporúčaných postupov, zásadným krokom okamžité preradenie pacienta mimo pôsobenia škodliviny, ktorú je preto dôležité pri diagnostike presne definovať. Liečba, ktorá zasahuje samotnú podstatu ochorenia, je špecifická imunoterapia. Pri nej sa pacientovi podáva (obyčajne injekčne), v postupne sa zvyšujúcich dávkach a koncentráciách, alergén, na ktorý reaguje. Pri tomto procese dochádza k určitým zmenám v imunitnom systéme a znižuje sa pacientova reakcia. Tento liečebný proces trvá tri až päť rokov a nie je ho možné použiť u každého pacienta. Vylúčení sú pacienti nad 50 (55) rokov, lebo je u nich slabá reakcia, pacienti s polyvalentnou alergiou, pacienti so systémovými ochoreniami, kardiaci, ako aj pacienti, ktorí reagujú silnými reakciami (veľké lokálne, príp. celkové reakcie po podaní alergénu). Pre týchto pacientov je potrebné nastavenie na farmakologickú antialergickú liečbu. Tá vlastne potláča klinické príznaky alergie. Základ terapie alergických pacientov tvoria antihistaminiká."

m Pred časom lieky pre alergikov spôsobovali taký útlm, že pacient vlastne počas celého "svojho" obdobia nemohol plnohodnotne pracovať alebo sústrediť sa na štúdium. Vývoj situáciu úplne zmenil a dnešné lieky alergika prakticky vôbec neobmedzujú. Čo má dnes alergológ k dispozícii?

"Výber celkových i lokálnych preparátov je dnes široký. Moderné antialergiká zasahujú priamo do procesu alergickej reakcie a vítaný je u nich i efekt, ktorý zasahuje do zložiek procesu alergického zápalu. Tieto kritériá spĺňajú i niektoré moderné antihistaminiká druhej generácie. Kortikoidy sú nevyhnutnou súčasťou liečby všetkých klinických prejavov alergických ochorení. Moderné topické preparáty majú obmedzené vedľajšie nežiaduce účinky, a tak sú zaradené do bežného užívania v oveľa väčšom rozsahu ako v minulosti. Topické kortikoidy sa používajú nielen pri astme, ale aj pri nádche - tak sezónnej, ako aj celoročnej. Sú vhodným doplnkom i pri špecifickej imunoterapii v období, keď má pacient klinické problémy. K modernej terapii astmy patria popri krátkodobých beta mimetikách aj dlhodobo pôsobiace mimetiká a antileukotrieny. Výber farmák je individuálny, rovnako aj nastavenie pacienta na terapiu, i keď existujú národné a medzinárodné smernice, podľa ktorých sa môžeme orientovať. Dôležité sú pravidelné kontroly a úprava terapie na základe aktuálneho klinického stavu. To je možné len pri disciplíne pacienta." (r)