m V októbri 1991 zorganizoval EWI významné stretnutie prezidentov ČSFR, Poľska a Maďarska v Bardejove za účasti viceprezidenta USA D. Quayla. V nasledujúcom období ste tu však neboli vítaným hosťom. Znamená vaša súčasná návšteva návrat?
"Nepovedal by som, že sme Slovensko opustili, aj keď naša prítomnosť v niektorých obdobiach nebola jednoduchá. Boli sme zaangažovaní do projektu karpatského euroregiónu na východe vašej krajiny, ktorého poslaním je zlepšiť ekonomickú situáciu tamojších obyvateľov v spolupráci s okolitými krajinami."
m Máte dojem, že imidž Slovenska vo svete sa konečne začína meniť?
"Cestou som sa zastavil v Bruseli, kde som hovoril s poprednými predstaviteľmi EÚ. Všetci vyjadrili mimoriadnu spokojnosť s vývojom na Slovensku. Dnes na Západe len veľmi ťažko nájdete niekoho, kto by si neželal Slovensko v integrovanej Európe. Táto hra má však svoje pravidlá a vy ich musíte dodržať."
m Môže podľa vás rozporuplná reakcia českej politickej scény na zásah NATO v Kosove v budúcnosti negatívne ovplyvniť ďalšie rozširovanie aliancie?
"Po prvé nikto na Západe nie je prekvapený, že v strednej a východnej Európe nie sú práve nadšení vojnou v Juhoslávii. Ani my sa tomu netešíme. Ako rýchlo sme však zabudli, že Miloševič zabil v Bosne 200-tisíc ľudí! Máme čakať, pokiaľ zabije ďalších 500-tisíc v Kosove? Obdobie, v ktorom NATO prijalo troch nových členov, bolo veľmi náročné. Ale to, čo ľudí v Bruseli znepokojuje v súvislosti s Českou republikou omnoho viac, je vývoj v ekonomickej oblasti, najmä nová hospodárska politika vlády, ktorá vytvára priestor na rozsiahly štátny dirigizmus. Mnohí európski predstavitelia hodnotia súčasný vývoj v Čechách veľmi znepokojivo, čo je v priamom protiklade s tým, ako je dnes v Bruseli vnímané Slovensko." JURAJ KITTLER
