i účasť na budúcoročnom šampionáte v ruskom St. Peterburgu. Teraz sa môžeme bez stresovej príťaže povinného postupu iba prekonávať a dokázať, že vieme hrať hokej aj s najkvalitnejšími svetovými kapacitami.

Nie je bez zaujímavostí, že o šestnásť zo sedemnástich gólov sa postarali hokejisti, ktorých talent sa finalizoval v drese Dukly Trenčín. (Pálffy a Hosssa po 4, Daňo a Kolník po 3, po jednom triafali Cíger s Pardavým). Jediným úspešným strelcom, ktorý si nikdy nepotykal s atmosférou trenčianskej kabíny, bol doteraz Droppa... Pre niekoho možno náhodná strelecká vzorka predsa len signalizuje, kde sa najúrodnejšie rozvíja kombinačná invencia, strelecké sebavedomie, technická kreatívnosť. To všetko sa však musí diať už v mládeži. Do Trenčína sa nezbehli najlepšie talenty preto, aby sa navzájom konkurenčne vyautovali (ako sa to, žiaľ, v poslednom čase neprehľadných rodičovských sponzorských tlakov množí), ale aby si spolu schuti zahrali a navzájom odkukávali rozmanité finty. Podobne sa to dialo v Litvínove, kde bývalo dosť peňazí na to, aby sa udržal ľad až do júna, lebo vtedy sa najlepšie ohýbali povestné zlaté ruky centrov od Hlinku cez Ružičku, Langa, Reichela... V posúťažnom období už totiž nešlo o body, ale o radosť z hry, srandu.

Vo svete pribúdajú stovky hokejistov, ktorí dokážu do bezvedomia korčuľovať hore-dolu 60 minút, prišpendliť súpera o mantinel, s húževnatosťou buldoga dodržiavať počítačovú taktiku. V takejto konfrontácii rovnovážnych východísk často rozhoduje aj "základný inštinkt", podobný trenčianskemu. Žigo Pálffy má obrovský inšpiratívny presah. A on bude spoľahlivo fungovať aj ďalej. Lebo, ak si v našich zemepisných šírkach nalejeme čistého vína, koľkých rodičov ženie túžba, aby ráno vstali a zaviedli dieťa na štadión a aby aj ten ich drobec raz podpísal takú závratnú zmluvu ako on. Osvedčená metodika. Tisícky ráz renomovaní i ľudoví športoví odborníci po celom svete možno denne pripomínajú, že hokej je kolektívna hra. V histórii i v budúcnosti sa tento "objav" ešte bude donekonečna omieľať. Na základe tejto axiómy sa zvyknú rozvíjať mentorské meditácie, že každý jednotlivec sa musí bezvýhradne podriadiť kolektívnym záujmom. V minulých časoch sa na základe toho nezriedka prijímali aj zásadné rozhodnutia, že kto nechce poslúchať, musí odísť. Lenže vo vrcholovom športovom šoubiznise platí aj opak. Uvedomelý kolektív sa musí v záujme úspechu podriadiť výnimočnej individualite. Slovenskí reprezentanti to v Nórsku zatiaľ zvládajú vzácne homogénne a efektívne. Spomeňme si, ako dlho trvalo, kým tréner Ivan Hlinka našiel priestor, aby vyťažil maximum z takých veličín, ako boli Hašek, Jágr, Reichel. V Nagane z toho bol zázrak storočia. Klobúk dolu pred našimi trénermi Jánom Šterbákom a Františkom Hossom, ktorí pred šampionátom zdôrazňovali, že základom úspechu je dokonalá defenzíva. Zvládli sme ju a ešte nám z nej nasypalo takmer šesť gólov na zápas. VOJTECH JURKOVIČ, Hamar