Na prvý pohľad to vyzerá, akoby sa nič nedialo. Vonku počasie, že by psa nevyhnal. Neustále leje, od mora dúcha do mesta silný vietor. Komu by v takom počasí napadlo ísť voliť? To radšej zaliezť do krčmy. Tie v centre Edinburghu boli večer pred voľbami nabité. Ľudia sa zhlukovali pri obrazovkách alebo pred veľkými plátnami. "Áno" zahučalo ako v úle. A nasleduje vzrušený hovor. Že by ľudia pár hodín pred historickými parlamentnými voľbami verejne preberali šance jednotlivých strán? To akurát. Hral sa futbal, anglická liga. Škóti majú síce svoju ligu, ale k obrazovke boli pri zápase ako prikovaní. Obsluha nestačila čapovať. Je po futbale, ráno sa bude voliť. Pár odvážlivcov sa v daždi včera ráno odvážilo do ulíc. "Na tento deň sme čakali takmer 300 rokov," prečítajú si voliči v novinách, počujú z rádia, televízie. Len pozvoľna sa sem a tam tmolia k volebným miestnostiam. Bacuľatá odfarbená blondína nemá čas sa vybavovať, ponáhľa sa na autobus. Príde niekoľko ďalších, ale nekonečne dlho rozmýšľajú nad tým, čo vlastne majú s volebnými lístkami robiť. Sú tri, na jednom z nich sedemnásť mien. Potom príde Sandy. Má 78 rokov a ochotne sa dá do reči. "Volím SNP. Od svojich šiestich rokov som v Škótsku a je to stále bieda. Potrebujem viac peňazí, vyhrkne zo seba. Sandy dostáva týždennú štátnu penziu 75 libier, z toho dá 44 libier na ubytovanie. Ako aj iní stúpenci nacionalistov dáva vinu Angličanom. Tí Škótov vraj zdierajú. "Angličania rozdávajú peniaze na všetky strany, ale nám nič nedajú. Musíme s tým niečo urobiť. Vy ste sa predsa tiež postavili Rusom. Tak my sa zasa vzoprieme Angličanom," tvrdí Sandy. Až sa SNP dostane k moci, tak sa to zmení. "Bude nám lepšie. Alebo aspoň nie horšie," verí starček. Chce sa toho ešte dožiť. 26-ročný podnikateľ Brandon je jedným z mála, ktorý dáva svoj hlas liberálnym demokratom. Myšlienka nezávislého Škótska, s ktorým išla SNP do volieb, mu síce nie je úplne proti srsti, ale nie je si istý, či už nadišiel ten pravý čas. "Možno som mohol dať svoj druhý hlas SNP. Trošku ma ale odrádza to, že nemajú dosť skúseností," pripúšťa Brandon, ktorý má v Edinburghu kaviareň. Podobne ako mnohí ďalší Škóti i on sa ocitol pred dilemou: emócie ho nabádajú, aby dal svoj hlas samostatnosti Škótska, rozum mu však velí držať sa späť. "Myšlienka nezávislého Škótska mnohých voličov priťahuje, súčasne sa jej ale boja. Je to však otázka času. Jedného dňa sa toho dočkáme. Za takých desať, pätnásť rokov," trie si zamyslene bradu editor listu The Scotsman David Scott.
(ČTK)
