u prežívala biedu a hlad spolu s hrdinami v knižkách. Bola som veľmi šťastná, že ja tak nežijem, a tešila som sa na budúcnosť, v ktorej nebudú tak žiť ani moje deti. Dnes si spomínam na dve knihy z detstva - Jano a Čenkovej deti. Moji rovesníci ich určite poznajú. Knihy plné ľudskej biedy a bolesti. Tie príbehy z knihy sa stali realitou. Nenápadne, ale o to nástojčivejšie pani bieda rozprestiera krídla nad súčasnými Čenkovej deťmi a Janom. A mne po tele behajú zimomriavky pri pomyslení, ako sa skončí ich skutočný, nie napísaný príbeh. Dejiny sa opakujú asi preto, že sú to naše dejiny, dejiny ľudí, ktorí sa nepoučia z minulosti ani z vlastných chýb. A na tie chyby zase doplatia tí najzraniteľnejší - naše deti. Chcela by som mať čarovný prútik z rozprávky, aby už nikdy viac nemuseli naše deti čítať príbeh Jana a Čenkovej detí.
Mgr. DANA KOLLÁROVÁ,
Nové Zámky
