, kde sa v súčasnosti zo závislosti od drog lieči dvanásť mladých mužov. Ďalšími podmienkami prijatia sú vek nad osemnásť rokov, pred príchodom do zariadenia nepožiť minimálne tri týždne žiadnu drogu a zahlásiť sa na príslušnom úrade práce. Základnou filozofiou tohto zariadenia je myšlienka, že aj tvrdá fyzická práca môže priniesť pocit uspokojenia. S výnimkou víkendov si tucet mladíkov každé ráno oblečie montérky a odkrúti si riadnu pracovnú šichtu v neďalekej tehelni alebo na poľnohospodárskom majeri. "Navyknúť si na každodennú prácu chalanom vážnejšie problémy nerobí. Horšie je ich naučiť tráviť voľný čas. Zbieranie známok alebo lepenie plastikových modelov je akoby pod ich úroveň," tvrdí M. Komárek. Po šichte tak väčšinou prichádza na rad obľúbený futbal či televízia. Denný režim je prísny, starostlivo sú stanovené aj pravidlá pre život vo výlučne mužskej komunite. "Zakázané sú akékoľvek drogy, halucinogénne lieky, pohlavný styk v rámci komunity, svojvoľné opustenie zariadenia, ručná agresivita a pozitívne reči o drogách. Inak sa musíme rozlúčiť. V trojročnej histórii zariadenia sme však pre takýto priestupok nemuseli vylúčiť nikoho," hovorí M. Komárek. Pobyt v Tomkoch je rozdelený na štyri fázy a trvá približne štrnásť mesiacov. "K droge sa už nikdy v živote vrátiť nechcem. No musím sa naučiť žiť s myšlienkou na drogu. Abstinovať budem pravdepodobne do konca života," povedal dvadsaťročný Bratislavčan Andrej. Hoci zariadenie dosahuje vynikajúce liečebné výsledky, živorí. Dlh sa v súčasnosti vyšplhal na osemstotisíc korún, finančne zatiaľ viac-menej pravidelne prispieva iba Krajský úrad v Trnave. "Budeme musieť asi pristúpiť aj k nepopulárnemu opatreniu a zvýšiť poplatok z tisíc na štyritisíc korún," dodáva M. Komárek. IVAN MATEJÍČKA