V Británii sa dnes uskutočnia tri oddelené hlasovania - do škótskeho parlamentu, do waleského zhromaždenia a miestne voľby vo väčšine obvodov krajiny. Najbližšie voľby do dolnej snemovne uskutočnia najskôr v roku 2002, o ich konaní však premiér môže rozhodnúť i skôr.

ŠKÓTSKY

PARLAMENT

Asi štyri milióny občanov budú voliť prvý parlament Škótska od roku 1707. Parlament potom vytvorí vládu na čele s prvým ministrom. Táto exekutíva bude spravovať rezorty ako zdravotníctvo, školstvo, spravodlivosť a byty, nebude mať však právomoci v oblasti meny, sociálnych záležitostí, zahraničných vecí a obrany. Bude mať právomoc modifikovať britskú daň zo zisku v rozmedzí do troch percent. Parlament bude sídliť v Edinburghu a bude mať 129 členov, 73 zvolených priamo a 56 podľa pomerného systému. Najvážnejší zápas prebieha medzi labouristami a Škótskou národnou stranou, ktorá je za nezávislosť. Menšinu miest získajú podľa očakávania konzervatívci a liberálni demokrati. Najpravdepodobnejším výsledkom volieb bude labouristicko-liberálnodemokratická koalícia vedená labouristom Donaldom Dewarom.

WALESKÉ

ZHROMAŽDENIE

Historicky prvé waleské zhromaždenie so sídlom v Cardiffe budú voliť asi dva milióny občanov. Na rozdiel od škótskeho parlamentu toto teleso nebude mať legislatívne právomoci ani právo zvyšovať dane. Najsilnejšími stranami súperiacimi v boji o rozdelenie 60 miest zhromaždenia sú Labouristická strana a Plaid Cymru, waleská národná strana. Veľkú väčšinu v parlamente by mali podľa očakávania získať labouristi.

MIESTNE VOĽBY

Zúčastní sa na nich 83 percent voličov v Anglicku a všetci voliči v Škótsku a Walese. Voľby sa nebudú konať v Severnom Írsku a Londýne. Účasť v miestnych voľbách je tradične nízka a v Anglicku môže klesnúť pod 30 percent. Dominuje Labouristická strana, na druhom mieste sú liberálni demokrati. Konzervatívci dúfajú, že získajú nové zázemie po ťažkých stratách pred štyrmi rokmi. Predmetom voličského rozhodovania bude asi 13 000 miest v miestnych zastupiteľstvách.

(REUTERS, bj)