Briti si v týchto dňoch pripomínajú dvadsať rokov od nástupu Margaret Thatcherovej. Železná lady - ako dcéru predavača potravín, ktorá v 33 rokoch prekročila prah britskej Dolnej snemovne, aby sa neskôr stala prvou britskou premiérkou, prezývali vďaka jej železnej vôli - zmenila počas jedenástich rokov na Downing Street tvár Británie. O tom nepochybuje ani jeden obyvateľ Albiónu. Či to bolo k lepšiemu alebo k horšiemu, na to dokáže odpovedať len málokto.
Premiérsky úrad preberala so slovami svätého Františka z Assisi: "Tam, kde je neporozumenie, chceme vniesť harmóniu. Tam, kde vládne omyl, chceme vniesť pravdu. Tam, kde vládnu pochybnosti, chceme vniesť vieru. Tam, kde vládne sklamanie, chceme priniesť nádej." Hlavnými piliermi jej ekonomickej politiky boli trhové hospodárstvo a zníženie vnútornej zadlženosti. Viedla vojnu s Argentínou o Falklandy, Pinochet k nej chodil na čajové večierky, ale mala priateľský vzťah aj k Michailovi Gorbačovovi. Netajila sa pritom svojím skepticizmom voči integrujúcej sa Európe. Preslávila ju reč na summite EÚ v Bruggách, kde ostentatívne opakovala "Vráťte nám späť naše peniaze". Podarilo sa jej síce získať výrazné zľavy na príspevkoch do spoločnej pokladnice, odmietavý postoj voči EÚ sa jej však napokon stal osudným. V rozhodujúcej chvíli ju opustili predovšetkým tí ministri, ktorí nesúhlasili s jej politikou voči Bruselu. Bola to jej zásluha, že ozdravila národné financie a dokázala priviesť Britániu opäť na výslnie svetovej politiky. Obnovenie úzkych kontaktov s Reaganovou Amerikou výrazne prispelo k oslabeniu komunizmu. Modlitbu sv. Františka však naplnila len spolovice. Namiesto porozumenia vniesla do spoločnosti ešte väčší rozkol. Thatcherovú ste mohli buď oddane zbožňovať aj so všetkými jej chybami, alebo z celej duše nenávidieť, tvrdia znalci britskej modernej histórie.
Mnohí si kladú otázku, nakoľko je dnešná politika T. Blaira porovnateľná s Thatcherovej érou. Blair najmä v razancii možno niekomu pripomína Thatcherovú, obsah jeho krokov je však výrazne odlišný - orientovaný na sociálnu sféru. Thatcherová posunula Konzervatívnu stranu natoľko doprava, že doslova vtiahla revolučných labouristov takmer do stredu, a tým pripravila pôdu aj pre úspešný nástup súčasnej Blairovej vlády. Nevýrazní konzervatívci dodnes nedokázali nájsť spoločný jazyk v názoroch na integračnú politiku, a tak nie je nezaujímavý názor niektorých analytikov, že umiernení britskí konzervatívci majú dnes omnoho bližšie k Blairovým labouristom, ako k svojim vlastným straníckym kolegom, verným thatcherizmu. Ten aj po dvadsiatich rokoch od nástupu Železnej lady naďalej rozdeľuje Britániu. JURAJ KITTLER
