sku závislosť od USA. Jeho slová zazneli relatívne krátko po tom, ako niektoré krajiny Južnej a Strednej Ameriky na čele s Argentínou ohlásili zvažovanie možnosti adaptovania amerického dolára ako jedinej meny vo svojich ekonomikách, a to aj napriek tomu, že proti takémuto kroku zazneli aj silné kritické hlasy.
Podľa F. Soberona je vytvorenie latinskoamerickej menovej únie a adaptácia spoločnej meny "jedinou platnou alternatívou, ktorú má Latinská Amerika". Iba touto zmenou sa ekonomicky zaostalejšia časť amerického kontinentu dokáže údajne vyrovnať s globalizačnými tendenciami, ktorých výsledkom je dominantné postavenie niekoľkých nadnárodných bánk a vytvorenie veľkých samostatných obchodných zoskupení. Nové menové zoskupenie by podľa šéfa kubánskej centrálnej banky mohlo vzniknúť spojením tradičných obchodných blokov (Mercosur a Andský pakt). Na to však bude potrebná predovšetkým politická vôľa. F. Soberon pripomenul, že adaptovanie sa amerického dolára ako spoločnej meny latinskoamerického regiónu by nevyhnutne znamenalo podriadenie sa menovej politike Federálneho rezervného systému (ktorý vykonáva funkciu centrálnej banky USA), čo prednedávnom zdôrazňovala aj americká strana. "Myslíme si však, že Latinská Amerika by mala mať hospodársku politiku korešpondujúcu len s jej vlastnými záujmami," podčiarkol F. Soberon. Jeho vystúpenie odznelo počas otvorenia havanskej schôdzky latinskoamerickej skupiny Svetového inštitútu sporiteľní.
F. Soberon opakovane kritizoval dominantné postavenie amerického dolára na svetových finančných trhoch a v obchodných vzťahoch. Aj z tohto dôvodu privítal "ostrov slobody" vznik a relatívne úspešný nástup nového rivala americkej meny - eura na začiatku tohto roku. "Naše sympatie má mena, ktorá môže zvádzať rovný súboj s dolárom," vyhlásil. Pretrvávajúce ekonomické embargo USA voči komunistickej Kube znemožňuje karibskému ostrovu realizovať svoje platby súvisiace so zahraničným obchodom v dolároch, čím je Kuba nútená obchádzať tento nedostatok prostredníctvom komplikovaných transakcií na devízových trhoch.
Podľa Soberona plánuje Kuba od 1. júla tohto roku vo veľkej miere prejsť na euro v platobnom styku s 11 krajinami eurozóny a o používanie tejto meny sa bude snažiť aj pri zahraničnom obchode s ostatnými obchodnými partnermi. Miestna centrálna banka od toho očakáva tak pokles úrovne spotrebiteľských cien (inflácie), ako aj úrokových sadzieb.
