Dedinka Storožnica, ležiaca na predmestí ukrajinského Užhorodu, sa odpradávna pokladá za slovenskú obec. Medzi domácimi tu bežne znie zemplínske nárečie. Na miestnej jedenásťročenke sú popri domácich, ukrajinských aj slovenské triedy. V nich sa deti na 1. stupni učia všetky predmety po slovensky, vo vyšších triedach sú v slovenčine okrem jazyka a literatúry i matematika, prírodopis, fyzika a hudobná výchova. Od tohto školského roka vyučuje v Storožnici slovenské deti aj Jozef Keselica zo Svidníka. "Absolvoval som konkurz slovenského ministerstva školstva a uspel som," hovorí. "Keď som sem však po prvýkrát prišiel a uvidel tie skromné pomery, najprv som mal pocit, akoby ma sem vyhnali. Ale ľudia sú tu veľmi milí a pohostinní, pripravení dať vám aj posledné." Jozef učí piatakov, šiestakov a siedmakov matematiku, fyziku a biológiu. Poobede vedie hudobný krúžok. "Deti poznajú veľa slovenských ľudoviek. Často im ich hrávam na gitare a ony spievajú. Bežne pozerajú STV i Markízu, v obchode či v taxíku, hocikde počujete naše stanice." Slovenských učiteľov je na okolí viac. V Užhorode pôsobí okrem troch učiteľov aj slovenský lektor na katedre slovenčiny užhorodskej vysokej školy a niekoľko ďalších pedagógov zo Slovenska vyučuje v okolitých obciach. Zo Slovenska sa zvyčajne dochádza autobusom na linke Prešov-Užhorod, osobné autá sa totiž na hraniciach priveľmi zdržia. Znalí pomerov vedia, že najlepšie je prejsť cez hranicu pešo a potom už sadnete do taxíka. Našinci dostávajú plat v korunách a menšiu časť aj v ukrajinských hrivnách - Jozefovi vyplácajú v škole mesačne 110 hrivien (asi 1100 Sk). "Učiteľ v zahraničí a mimo rodiny zarába o čosi lepšie ako doma," vysvetľuje, "už sa stalo i to, že riaditeľka nás vyzvala prevziať si tretinu platu v naturáliách - na podporu domácich výrobcov. Inak je v obchodoch i na trhu plno poľského, slovenského či maďarského tovaru. Tak sme si brali napríklad 20 vajíčok, múku, makaróny, salámu…"
TÁŇA RUNDESOVÁ
