Americký Kongres v súčasnosti rokuje o výdavkov súvisiacich s krízou v Kosove. Diskusie sa týkajú tak nákladov na humanitárnu pomoc etnickým Albáncom, ako aj "prevádzkových nákladov" vojny. Vývoj posledných dní naznačuje, že mimoriadne výdavky americkej vlády by mohli dosiahnuť až 13 miliárd dolárov. Hoci výška finančnej asistencie USA nie je zatiaľ konečná a definitívna, už dnes je jasné, že o presne takú sumu sa zníži plánovaný prebytok štátneho rozpočtu USA, s ktorým sa počítalo na rok 2000. Ak vo fiskálnom roku 1999 zaznamenala dynamika rastu štátnych výdavkov rekordnú výšku od roku 1990, nové mimoriadne výdavky vlády by mohli posunúť toto číslo ešte vyššie. Dokonca aj v prípade, že by došlo k okamžitému ukončeniu vojnového konfliktu, náklady NATO a najmä USA budú naďalej rásť, a to najmä v súvislosti s financovaním ďalšieho pobytu ich vojsk na doposiaľ bombardovanom území. Priemyselne najvyspelejšie krajiny sveta zainteresované na kosovskom konflikte by pravdepodobne stáli i pred výzvou financovať obnovu zdevastovanej juhoslovanskej ekonomiky.

Z dlhodobého pohľadu prináša pretrvávajúci vojnový konflikt pre ekonomiku USA (no nielen pre ňu) i ďalší, nie nezaujímavý moment. Naplní sa tak volanie republikánov po zvýšení vojenských výdavkov modernizujúcich zbrojný arzenál krajiny. Podľa údajov federálneho departmentu obchodu zaznamenávajú reálne výdavky USA na obranu stále menšie percento z celkových rozpočtových výdavkov. Pokiaľ v šesťdesiatych rokoch dosahovali náklady na zbrojenie v USA až polovicu celkových výdavkov štátu, ich podiel v poslednej dekáde tohto tisícročia klesol pod úroveň 30 percent a vytrvalo sa blíži k úrovni 20 percent. V prípade, že B. Clinton a jeho administratíva rozhodne o vysokých mimoriadnych výdavkov súvisiacich s kosovským konfliktom, len ťažko sa bude môcť vyhnúť tým výdavkovým prioritám, ktoré až doteraz vytrvalo ignoroval.

MICHAL NALEVANKO