"Možno to bude znieť ako veľké slová, ale podľa môjho názoru Slovensko momentálne patrí medzi veľmoci v oblasti krátkej prózy," povedal na piatkovom slávnostnom odovzdávaní cien literárnej súťaže Poviedka `99 EuroTel a krstu zborníka v bratislavskom Divadle Stoka predseda jej poroty spisovateľ Lajos Grendel. Svoje tvrdenie zdôvodnil nielen množstvom kvalitných prác, prihlásených do súťaže ("páčilo sa mi ich oveľa viac než len tých osemnásť, ktoré sa vošli do zborníka"), každoročným objavovaním sa nových mien, ktoré sa stávajú posilou slovenskej literatúry, ale aj systematickou možnosťou porovnávania s tým, čo sa v tomto žánri zrodilo v Čechách, Maďarsku či vo Francúzsku. Koloman Kertész Bagala, ktorý má na Grendelovom pocite leví podiel nielen iniciovaním a garantovaním tejto súťaže, ale aj niekoľkoročným tvrdošijným a neoceniteľným vydávaním pôvodnej slovenskej literárnej tvorby, bol predovšetkým šťastný, že tretí ročník súťaže, rekordný v počte prác (z poslaných 1355 sa po vyradení pre porušenie pravidiel hodnotilo 1206 poviedok), je už minulosťou (stredajšia debata s ocenenými autormi v rámci pravidelného Literárneho soirée v Prašnej bašte bude už len príjemnou oddychovkou). "Kali" nezabudoval poďakovať všetkým, najmä porote (počet strán, ktorými sa musela prelúskať, bol odhadom deväťtisíc), a jeho tichá radosť asi pramenila aj z toho, že už o pár hodín nebude všetko ležať len na jeho mohutných pleciach - na druhý deň ho čakala svadba so Zuzkou Godálovou.
Hoci, citujúc L. Grendela, nespochybniteľným víťazom súťaže je súčasná slovenská epika, zaslúžená sláva patrila tým, ktorí sa o toto konštatovanie zaslúžili. Predovšetkým, pravda, premiantom. Radovi Olosovi, laureátovi hlavnej ceny za poviedku Leopoldov a späť, držiteľom prémií - Rádia Twist Kataríne Ďuranovej a denníka SME Gérardovi Kolomagemu, siedmim držiteľom cien poroty, ďalším ôsmim, ktorých poviedky boli ocenené publikovaním v zborníku, ostatným finalistom. Vlastne všetkým, i neoceneným, veď, uzatvoriac tento malý slávobránový oblúk opäť Grendelom, hlas poroty, chvalabohu, nie je hlasom božím.
Apropos, Gérard Kolomage a jeho poviedka Fatálna blamáge. Jeho hra na anonymitu prekročila požiadavky reglementu súťaže a už pred mesiacom, pri oficiálnom vyhlasovaní výsledkov, ostal utajený. Táto malá detektívka trvala ďalej a čakalo sa, či k jej rozuzleniu dôjde pri preberaní cien. Kolomage to vyriešil šalamúnsky - do Stoky prišiel v maske, prémiu denníka SME si od generálneho riaditeľa vydavateľstva VMV Alexeja Fulmeka prevzal, pošuškaním do ucha mu zrejme potvrdil jeho predošlé slová o tom, že sa poznajú, a vytratil sa. Hra trvá ďalej, niektorí už jeho identitu poznajú, iní ju tušia, viacerí nie, všetci spoločne sa však hlavne tešia z jeho poviedky. Nakoniec, vždy je lepšie, keď je autor neznámy a dielo dobré, než by to malo byť opačne.
ALEXANDER BALOGH
