V sobotu si Sviatok práce pripomenuli ľudia na celom svete. Oslavy však mali rôzne podoby. Tisíce Rusov sa v sobotu zúčastnili prvomájových pochodov a mítingov organizovaných komunistami, odbormi a moskovským starostom. Požadovali pravidelné vyplácanie miezd a zosadenie prezidenta Borisa Jeľcina a odsudzovali NATO. "Sú ako ten Švejk, ktorý kričal: Na Belehrad, na Belehrad. Tí natovskí fašisti dnes tiež kričia: Na Belehrad, na Belehrad," vyhlásil komunistický predák Gennadij Ziuganov. Rozhorčenie nad "bezohľadným konaním NATO na Balkáne" dokonca odsunulo do pozadia hlavný slogan sobotňajších komunistických pochodov - "zosadenie prezidenta". Podľa Ziuganova je práve Jeľcin "hlavným vinníkom vojny na Balkáne". Ziuganov upozornil, že 13. mája sa v Štátnej dume uskutoční hlasovanie o zosadení prezidenta z funkcie, ktoré "donúti prezidenta rešpektovať ústavu".
Kubánsky vodca Fidel Castro vo svojej tradičnej olivovozelenej uniforme predsedal prvomájovému sprievodu na havanskom Námestí revolúcie. Sprievodu nazývaného "pochod bojujúceho ľudu" sa zúčastnil asi milión obyvateľov kubánskej metropoly. Dve a pol hodiny stál Castro na tribúne a sledoval defilé za prítomnosti ďalších členov svojej vlády, pričom stále mával pracujúcim.
Tisíce ľudí sa zúčastnili v parížskych uliciach viacerých prvomájových sprievodov, ktoré usporiadali odborové organizácie. Podobne ako v minulých rokoch, najfarebnejší bol ale sprievod ultrapravicového Národného frontu (FN), ktorý slávi Sviatok práce pod zástavou národnej hrdinky Jany z Arcu. Na čele sprievodu išla Jana z Arcu v podaní FN v brnení na koni a sprevádzalo ju osem rytierov. Za nimi išiel šéf strany Jean-Marie Le Pen sprevádzaný Charlesom de Gaullom, vnukom bývalého francúzskeho prezidenta, ktorý kandiduje za FN vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Až 159 zranených policajtov a 133 zatknutých osôb, to je bilancia tohtoročných prvomájových demonštrácií v nemeckom Berlíne. Túto každoročnú demonštráciu pod názvom Revolučný 1. máj už od roku 1987 usporadúvajú v Berlíne stúpenci radikálnej ľavicovej scény, pričom nepokoje a potýčky s políciou sa počas nej stali smutne pravidelným sprievodným javom. Demonštrácia sa začala v sobotu za účasti asi 10 000 ľudí a mala na začiatku pokojný priebeh. Ako sa už stalo pravidlom, následne večer aj počas tohtoročného podujatia ľavicoví radikáli hádzali na príslušníkov polície fľaše, dlažbové kocky a kamene. Pritom zase až 2500 policajtov útočilo na vandalský dav slzotvorným plynom, vodnými delami a obuškami. Vrcholom nepokojov bolo obvyklé stavanie barikád zo stavebných mechanizmov a mobilných verejných záchodov, ktoré následne demonštranti zapálili.
V poľskej metropole Varšava usporiadali prvomájové sprievody ľavicové strany a odbory. S ich účastníkmi sa dostali do slovných potýčok a "vajíčkových" bitiek členovia pravicových mládežníckych organizácií. Varšavského sprievodu sa zúčastnilo niekoľko tisíc prívržencov ľavicových strán a odborovej centrály OPZZ. Pred budovou Varšavskej univerzity v centre mesta narazili na "protidemonštráciu" pravicovej mládeže, ktorá sa do nich za skandovania antikomunistických hesiel pustila vajcami, paradajkami, kvetinami a téglikmi so smotanou.
Delobuchy bola v sobotu v Prahe nútená použiť česká polícia proti sprievodu extrémistických skupín. Počas sprievodu skinhedov, ktorí smerovali z pražského Streleckého ostrova cez centrum Prahy na Námestie mieru, sa poriadkové sily snažili zabrániť potýčkam medzi skinhedmi a anarchistami. Krátko popoludní sa policajti pokúšali vytlačiť z Mosta légií skupinu anarchistov, ktorí tam čakali na sprievod skínov. Policajná akcia prerástla do vzájomného konfliktu, ktorý skončil stretom s anarchistami a poškodzovaním policajných automobilov. Policajti začali údermi plexisklovými štítmi a kopancami vytláčať anarchistov z priestoru, na čo demonštranti reagovali hádzaním fliaš a dlažbovými kockami. Výsledkom potýčok bolo 21 zadržaných anarchistov a deväť ľahko zranených policajtov. Tri stovky anarchistov chceli protestovať proti tomu, že na Streleckom ostrove, kde Sviatok práce tradične slávi radikálna ľavica, usporiadali tento rok svoj zraz príslušníci hnutia skinheads. Usporiadanie skinhedskej demonštrácie odsúdil premiér Miloš Zeman, ktorý na Streleckom ostrove ráno položil veniec na pamiatku 1. mája, ktorý sa v Prahe konal v roku 1890. Kritizoval pražský magistrát za to, že nezakázal zhromaždenie, ktoré vraj usporiadala česká pobočka neonacistickej organizácie Blood and Honour (Krv a česť), lebo ide o hnutie propagujúce fašizmus. (ČTK, TASR)
