podľa ktorej začali do Macedónska prichádzať albánski utečenci už aj z juhu Srbska. Hovorkyňa uviedla, že utečenci prišli z mesta Preševo a rozprávali podobné príbehy ako utečenci z Kosova. Ako dodala, na ceste z Preševa do Macedónska je 6000 až 10 000 ďalších Albáncov. Ľudia z oblasti Preševa podľa Ghediniovej hovoria, že na nich buď vyvíjajú nátlak, aby vstúpili do armády, alebo ich príslušníci polovojenských oddielov nútia, aby išli do vojenských objektov, alebo aby pri sebe schovávali vojenské zariadenia. Americké ministerstvo obrany s odvolaním sa na neoverené správy od utečencov tvrdí, že srbské sily už zabili 4000 Albáncov.
Aliancia pokračovala v noci na včera v intenzívnych vzdušných útokoch na Juhosláviu. NATO vôbec najsilnejšie od začiatku útokov zaútočilo na ciele v Čiernej Hore. Juhoslovanská agentúra Tanjug uviedla, že trikrát počas dvoch hodín bolo ostreľované letisko v čiernohorskej metropole Podgorica. Podľa agentúry Reuters to bola už tretia vlna náletov na Podgoricu za uplynulých 24 hodín. Bieloruská rozhlasová stanica Štúdio B oznámila, že výbuchy bolo počuť od čiernohorského prístavu Bar. Aliancia údajne prvýkrát napadla mesto Požarevac, kde sa narodil juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič.
Za okamžité zastavenie útokov NATO sa vyslovil na svojom včerajšom stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom splnomocnenec ruského prezidenta pre Juhosláviu Viktor Černomyrdin. Zdôraznil, že OSN musí posilniť svoju medzinárodnú autoritu rozhodnejším postojom v riešení kosovského problému a zvýšením svojho vplyvu na rokovací proces. Annan pri stretnutí vyhlásil, že "západní vodcovia postupne začínajú chápať, že vojenský spôsob riešenia konfliktu neexistuje". Černomyrdin včera pred odletom do Bonnu vyhlásil, že vezie "konkrétné návrhy na urovnanie balkánskej krízy". Oznámil, že okrem iného pôjde o prítomnosť medzinárodných síl pod záštitou OSN a za účasti Ruska, o začatie sťahovania juhoslovanských vojsk z Kosova a "celkom určite" o zastavenie bombardovania Juhoslávie. Rusky emisár včera znova pripomenul, že Belehrad súhlasil s medzinárodnou prítomnosťou v Kosove pod záštitou OSN a s poskytnutím rozsiahlej autonómie Kosovu, ako aj s postupným stiahnutím svojich vojsk z tejto oblasti. Nespresnil však, či ide o misiu vojenskú, alebo civilnú.
NATO sa musí stať "jadrom" budúcej medzinárodnej bezpečnostnej prítomnosti v Kosove, vyhlásil včera v Bruseli námestník americkej ministerky zahraničných vecí Strobe Talbott. Na to, aby sa v Kosove skoncovalo so zákonom džungle, je potrebná medzinárodná bezpečnostná prítomnosť, ktorej jadrom musí byť NATO, povedal Talbott.
