(PKK) A. Öcalana, ktorého Ankara už od februára väzní na ostrove Imrali. Zodpovedať sa má za všetky aktivity separatistickej PKK. Obžaloba znie: vlastizrada. Možné šance na to, čo západný svet nazýva spravodlivý súd, sa blížia k nule.

Obžaloba je dielom štátnej prokuratúry. Savas nezabudol už viackrát zdôrazniť, že sa zo všetkých síl bude snažiť zbierať dôkazy proti "nepriateľovi štátu číslo jeden". Tento 60-ročný právnik už zo svojej pozície najvyššieho žalobcu neraz dokázal tvrdosť a túžbu po "primeraných trestoch". Odhaľovať možné nebezpečenstvá pre štát pokladá za svoju svätú povinnosť.

Svoju úlohu odvodzuje predovšetkým z odkazu Kemala Atatürka, otca moderného tureckého štátu, ktorý v dvadsiatych rokoch presadil po prvýkrát v tureckej histórii oddelenie štátu a náboženstva, daroval krajine nový právny a spoločenský poriadok, ktorý umožnil isté priblíženie sa k Západu. Savas však vidí v Kurdoch a v islamistoch ich ohrozenie. Jeho kariéra od študenta právnicka v Ankare cez prácu na ministerstve spravodlivosti až po voľbu do najvyššieho súdu v roku 1987 postupovala bez najmenších prekážok. V roku 1997 ho prezident Demirel vymenoval za generálneho prokurátora.

Odvtedy sa Savas energicky chytil šance bojovať proti nepriateľom štátu. Prvý raz udrel v roku 1997 proti islamistickej strane Refah, ktorá vyhrala volieby v roku 1995. Po rozpade občianskej koalície v roku 1996 sa jej šéf N. Erbakan stal premiérom. V osobe Sevketa Kazana dostal Savas za svojho nadriadeného islamistu, ani to mu však nebránilo, aby podal v máji 1997 žalobu na jeho stranu Refah a žiadal jej zákaz. Iba o dva mesiace neskor podľahla Erbakanova vláda tlaku všemocnej tureckej armády.

Pol roka nato sa Savas presadil definitívne a Refah bola zakázaná, Erbakan dostal zákaz akejkoľvek politickej činnosti. Ako vtedy priznali vysokí predstavitelia rezortu spravodlivosti, turecká justícia nie je nezávislá a slúži armáde. Avšak na Savasa nemajú podobné priznania žiadny vplyv. Ako Turek vraj cíti povinnosť konať týmto spôsobom.

Strana Refah je dnes hudbou minulosti. Už niekoľko mesiacov sa však na obzore črtá nová obeť: proislamská strana Hadep. Savas odôvodnil žiadosť o zákaz činnosti strany výpoveďou Öcalana, ktorý údajne označil Hadep za organizáciu riadenú PKK. Ústavný súd však žiadosť o zákaz Hadep nateraz zamietol. Napriek tomu, že sa v nedávnych voľbách nedostala do parlamentu, získala v paralelných komunálnych voľbách na Kurdami obývanom juhovýchode krajiny väčšinu dôležitých kresiel starostov. Tento úspech je pre Savasa iba o dôvod navyše. A málokto v Turecku pochybuje o tom, že sa mu nepodarí aj tentoraz dosiahnuť to, čo si zaumienil.

Požiadavky organizácií na ochranu ľudských práv, ktoré žiadajú spravodlivý proces pre Öcalana s účasťou medzinárodných pozorovateľov, ho nechávajú chladným. Podobné sťažnosti z Európy sa v Turecku posudzujú ako "propagandistická zbraň Západu". Preto predstavujú aj Európania pre "kemalistický" štát hrozbu.

RICHARD MENCZER

(Autor je politológ, doktorand

na Freie Universität Berlín)