Aj keď hlasovanie v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu nedopadlo pre Clintonov Biely dom podľa očakávania, prezident bude napriek nesúhlasu polovice kongresmanov pokračovať v leteckých náletoch na Miloševičovu vojnovú mašinériu. Druhá komora Kongresu na rozdiel od prvej, Senátu, nemá prakticky vplyv na zmenu politiky vlády. Ale celodenná diskusia v snemovni predsa len ukázala rozpoltenosť 435 kongresmanov v pohľade na ďalšie angažovanie sa Ameriky v rámci
NATO v súčasnom leteckom ťažení proti belehradskému diktátorovi. Kým jedna skupina požaduje vyhlásenie vojny proti Juhoslávii na základe rezolúcie pochádzajúcej z čias vojny vo Vietname, aby sa podobný čin nestal záležitosťou iba jedinej osoby, teda prezidenta, iná časť politikov si želá odchod Američanov z Balkánu a ďalšia sa prikláňa k pokračovaniu terajšieho spôsobu vedenia útokov.
Bill Clinton - pritom už na začiatku náletov Senát jeho rozhodnutie podporil - v televíznom prejave povedal, že pozemné sily do Juhoslávie nepôjdu. Táto stratégia sa potvrdila aj na nedávnom summite NATO vo Washingtone. Lenže ak by letecké nálety - podľa najnovšieho výroku prezidenta majú trvať ešte aj tri mesiace - nesplnili účel, ktorým je odchod Miloševičovej armády a polície z Kosova, predsa by len téma pozemných vojsk prišla na vážny pretras. Zatiaľ nie je jasné, čo po diskusii a hlasovaní v snemovni urobí Senát ako rozhodujúce politické teleso zákonodarného zboru. Ale už dnes je viac-menej jasné, že aj keď diskusia nebude nijako hladká, prezident dostane na úspešné zavŕšenie leteckého ťaženia dvojnásobok požadovanej sumy. Nie šesť, ale až dvanásť miliárd dolárov. Amerika si vonkoncom nemôže dovoliť vtejto situácii zaváhať. Následky by boli deprimujúce nielen pre ňu, pre NATO, ale pre celý demokratický svet. Diskusia je dobrá vec, ale zakaždým musí prísť chvíľa, keď namiesto nej nastupujú rozhodné činy. MICHAL HAVRAN
