úcich dní stať vymenovanie jej šéfa Eduarda Kukana za jedného z dvoch osobitných vyslancov generálneho tajomníka Annana pre Kosovo.
"Eddie" Kukan, ako ministra nazvali rakúske noviny, odvolávajúc sa na jeho spoluhráčov z tenisových klubov, sa dostáva do sveta veľkej politiky. A spolu s ním sa tam dostáva aj Slovensko. Pretože vymenovanie je odrazom ministrových schopností a kontaktov s bývalými kolegami z OSN - predovšetkým K. Annana a M. Albrightovej - ale aj nepriamym ocenením cesty, ktorú si zvolilo Slovensko.
Misia však nebude nedeľným výletom. Skôr neustálym pendlovaním medzi New Yorkom, Belehradom, Moskvou... a Bratislavou. Kukana na ňu predurčuje diplomatická prax a jazykové schopnosti. V porovnaní s Holbrookom má pri všetkej úcte navyše omnoho bližšie k pochopeniu balkánskej mentality, aj keď s Miloševičom jeden nikdy nevie. Netají, že prvoradou úlohou jeho misie bude opäť vtiahnuť OSN do riešenia kosovského sporu. A práve v tomto bode bude možno jeden z jej najkritickejších momentov: ako dnes nájsť citlivú rovnováhu medzi záujmami K. Annana a M. Albrightovej, teda medzi poslaním svetovej organizácie a politikou USA? Na akýkoľvek ministrov prešľap proti Washingtonu by mohla doplatiť aj politika slovenskej vlády, smerujúca pod ochranný dáždnik NATO. Podcenenie záujmov OSN by zasa bolo spreneverou ideálov jej samotnej, ale zároveň aj jej šéfa Annana.
Možno je na prvý pohľad prekvapivé, že sa proti vymenovaniu za súčasného slovenského "de facto" členstva v NATO neohradila Moskva. Ale len na prvý pohľad. Rusi dnes majú na Balkáne vlastného sprostredkovateľa Černomyrdina, ktorý už na vlastnej koži okúsil Miloševičovu príslovečnú tvrdosť a dvojtvárnosť. A tak sa Moskva aj napriek vlastným neutíchajúcim aktivitám stavia k otázke možnej dohody s Belehradom čoraz skeptickejšie. Ruskí diplomati v Bratislave sa netaja tým, že ani Annanovej iniciatíve veľké šance nedávajú. Ak Kukan chce, nech skúsi - hovoria. Akýkoľvek pokus urovnať spor diplomatickou cestou je v Moskve vítaný. JURAJ KITTLER
