Nasledujúce dve "zrýchlené" kolá futbalovej Superligy (sobota - utorok) môžu byť pre bratislavských ašpirantov na titul kľúčové. Zatiaľ čo vedúci Slovan v nich hrá na ihriskách súperov - v Dubnici a v Košiciach, Inter má dvakrát po sebe výhodu domáceho prostredia, keď na Pasienkoch privíta po Humennom Dubnicu. Obaja najvážnejší kandidáti na prvenstvo však podali naposledy rozpačité výkony. Prístup žlto-čiernych pod banskobystrickým Urpínom proti domácej Dukle nespĺňal ligové, a už vôbec nie majstrovské kritériá, čo energicky kritizoval aj tréner Jozef Bubenko. Slovan sa s brániacim Prešovom dlho viditeľne trápil, pretože nedokázal preľstiť súperovu defenzívu stredom ani centrami z krídelných priestorov. Ak mužstvu chýba pohyb, najmä bez lopty, potom je koniec akýmkoľvek pokusom o tvorivosť. V tomto štádiu súťaže začína naberať na vážnosti otázka, či je pre favoritov výhodnejšie hrať doma alebo vonku. Na súperovej tráve býva predsa len viac voľnosti ako na vlastnom štadióne, kde hostia s takmer stoperecentnou pravidelnosťou "vymurujú" pred svojím pokutovým územím pevnú hradbu. Ak pripomenieme slová niektorého z našich trénerov, že "na dobrý futbal treba dvoch", potom ide o prvý predpoklad toho, že divákov na tribúnach, žiaľ, nečaká žiaden veľký zážitok. Podobný námet mal utorkový súboj na Tehelnom poli. Slovan chcel, Prešov už menej. V podstate to potvrdil aj tréner Tatrana Jozef Adamec, ktorý vyslovil spokojnosť s vlastným mužstvom do 75. minúty, keď bolo 0:1. S čím však vlastne? Jeho tím sa iba vytrvalo bránil a po prestávke mohol Königa pokojne poslať na párky a pivo, lebo medzi tromi žrďami stál prakticky zbytočne. Prečo teda taká bohorovná spokojnosť Adamca, bývalého renomovaného kanoniera? Mužstvu, ktorému má v úlohe trénera odovzdávať svoje dlhoročné skúsenosti, nestrelilo štyri zápasy po sebe ani gól. V Bratislave hralo na jar trikrát, vždy s rovnakou taktikou, ale výsledný bodový efekt bol zakaždým nulový. Tatran bol v jeseni na súperových ihriskách rozhodne živším kolektívom. Vychádzal síce zo zabezpečenej obrany, čo je už dnes svetová priorita, ale vedel sa častejšie a nebezpečnejšie dostať aj do takzvanej finálnej fázy, teda gólových šancí, čo mu proti Slovanu chýbalo. MIROSLAV BUKOV